BRATISLAVA. Pri narodení prvého dieťaťa štát priplatí všetkým bez rozdielu. Solventní túto možnosť využívajú rovnako ako tí, ktorým peniaze chýbajú.
Všetky prvorodičky alebo „prvootcovia“ bez rozdielu môžu k príspevku pri narodení dieťaťa dostať po 11-tisíc korún. Od budúceho roku to bude ešte viac, ak parlament schváli návrh ministerstva sociálnych vecí a rodiny, aby spolu s príspevkom prvorodičovi patrilo 25-tisíc korún.
Premiér Robert Fico to pritom radí medzi „vážne sociálne rozhodnutia“ vlády a nezabudne ho spomenúť nikdy, keď hovorí o jej sociálnom programe. Opozícia hovorí o diskriminácii rodín, do ktorých pribudlo druhé, tretie, štvrté dieťa a ktoré sú najviac ohrozené chudobou.
Prvorodených je veľa aj v Bratislave
Štatistika za minulý rok, ktorú vedie Štatistický úrad, hovorí, že po okrese Prešov sa najviac prvých detí v poradí narodilo v okresoch Žilina, Nitra, Bratislava V, Bratislava II a Trnava. Ani v jednom z nich nezamestnanosť nie je vyššia ako päť percent. Úroveň pôrodnosti závisí aj od počtu obyvateľov okresu. Čím vyšší je, tým viac narodených okres môže mať, takže vysoké umiestnenie spomínaných okresov (okrem Bratislavy II), ale aj okresov ako Nové Zámky či Prievidza nie je náhodné.
Najviac prvorodených zo všetkých živonarodených detí bolo však v okresoch Bratislava V, II, III, IV, Myjava, Malacky, Liptovský Mikuláš, Pezinok, Senec, čo sú zväčša okresy s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku. Myjava ju síce na konci septembra mala 17. a Liptovský Mikuláš až 27. najnižšiu, ale stále významne pod celoslovenským priemerom, keď nedosiahla ani šesť percent.
Podľa podielu treťo- a štvrtorodených sa popri okresoch so silne nábožensky založeným obyvateľstvom, ako sú Námestovo či Tvrdošín, do popredia dostávajú okresy s najvyššou nezamestnanosťou i najhoršou sociálno-ekonomickou situáciou. Títo rodičia však majú smolu. Na druhé, tretie, štvrté či ďalšie dieťa im štát nepriplatí.
Príplatok nikto neodmietne
Alena Musilová z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave hovorí, že ekonomickú situáciu žiadateľov nesledujú, no dosiaľ sa nestalo, aby človek, ktorý spĺňa podmienky, o dávku nepožiadal.
„Či je v horšej, alebo v lepšej sociálnej a ekonomickej situácii, o uvedenú dávku požiada každý, kto má na ňu zákonný nárok.“ To nám potvrdili aj na úradoch v Trenčíne a Žiline.
Prinajmenšom Združeniu miest a obcí Slovenska sa to nepáči. Pri pripomienkovaní návrhu napísalo, že „odporúča zvážiť výšku navrhovaného príplatku k príspevku a zastáva názor, že by bolo vhodnejšie upraviť o väčšie sumy niektoré iné štátne sociálne dávky, ktoré sa dotýkajú väčšieho počtu rodín s deťmi“.
Ministerstvo sociálnych vecí na to reagovalo, že „ide o rozhodnutie vlády podporovať rodiny s prvorodenými deťmi na zabezpečenie prvotného vybavenia novorodenca“.
Ak má rodina viac detí, predmety dlhodobejšej spotreby môže podľa ministerstva použiť znovu.
Mária Svoreňová z Konfederácie odborových zväzov „vzhľadom na sociálnu situáciu väčšiny mladých rodín“ nepovažuje za racionálne dať pri narodení prvého dieťaťa 25-tisíc.
„Ostatné dávky na deti sú oveľa nižšie.“
