Biela kniha má ambície dať športu strategické smerovanie. V čom vy vidíte jeho strategické poslanie?
„Šport je generátor ľudských hodnôt: pestuje úctu k druhým, vychováva k tolerancii, férovosti, zmyslu pre pravidlá, k schopnosti nielen víťaziť, ale aj prijímať prehry. To je dôležité pre formovanie spoločnosti občianskeho rozmeru aj pre medzinárodné vzťahy. Svetový šampionát vo futbale sa o tri roky prvý raz uskutoční v chudobnej Afrike. Čiže šport pôsobí aj ako významný inštitút pre začleňovanie marginalizovaných, slabších do stredu spoločnosti.“
Šport je všehochuť: výchova, zdravotná prevencia, ale tiež zábava. Osobná aj masová, teda ide aj o biznis. Dá sa to vôbec vtesnať pod jednu strechu?
„Áno, ale musí mať veľké rozmery. Šport je vskutku aj generátorom zdravia. Spojené formovanie ducha a tela, starogrécky ideál kalokagatie, vychádza pre spoločnosť lacnejšie, ako dodatočne vytvárať zdroje na liečenie chorých. Ušľachtilý je aj tým, že rozvíja dobrovoľníctvo, službu druhým a dobrej veci. Je to aj relax s možnosťami spätými s turizmom. Výrazne prispieva k zamestnanosti a hospodárskemu rastu. Jednou z ciest ako športu pomôcť je analyzovať jeho ekonomické prínosy pre spoločnosť, o čo sa Biela kniha usiluje. Šport je komplexná, populárna a vplyvná ľudská činnosť. Je nesmierna škoda, že v školách ubúdajú hodiny telesnej výchovy.“
Napriek tomu: nebolo by múdrejšie nechať šport na pokoji, ako žiadal šéf svetového futbalu Sepp Blatter?
„Nechať na pokoji nie je aktívny a konštruktívny prístup. Znamená aj ľahostajnosť.“
Prvé reakcie svetových šéfov športu, zvlášť olympizmu a futbalu, boli dosť odmietavé. Prekvapilo vás to?
„Áno aj nie. Prvé ohlasy nevyplývali z hĺbky poznania. Reflektovali skôr vlastné očakávania. Neskoršie názory boli už vecnejšie: vyplynuli z hlbšieho pochopenia Bielej knihy ako procesu. Nie definitívneho stavu, ale súboru krokov napríklad k budúcej zmienke o športe v zmluvách. Futbalisti chceli, aby sme navrhli vytvorenie Európskej agentúry pre šport s regulačnými oprávneniami napríklad v otázke aktivít agentov hráčov. Mnohí čakali, že stanovíme povinné zaraďovanie domácich hráčov. Európsky právny priestor však zakazuje v ekonomických činnostiach diskrimináciu na základe občianstva. Všetci sme občanmi jednej únie.“
Futbal v snahe podporiť domáce talenty napriek tomu chystá isté reštrikcie.
„Komisia si uvedomuje, že šport je taká špecifická činnosť, že potrebuje osobitný prístup a osobitné ustanovenia. Definitívne rozhodnutie sme nevyriekli. Keď ho však vyslovíme, stane sa precedesom. Potom vytvoríme priestor pre iný, než tzv. celkový nediskriminačný prístup. Musíme to veľmi citlivo analyzovať, aby to napomáhalo šport a zároveň vylúčilo priamu aj nepriamu diskrimináciu.“
Ako dlho to potrvá?
„Očakávame, že túto otázku uzavrieme začiatkom budúceho roka. Mám záujem prísť so stanoviskom, ktoré bude definitívne. Na niektoré z očakávaní športovej sféry odpovedáme a na niektoré naznačujeme ďalšie kroky. Navrhujeme napríklad analýzu dobrovoľníctva a financovania tzv. amatérskeho základného športu, aby sme vytvorili mechanizmy na ešte výraznejšie financovanie športu. Ak nebude náležite financovaný základný šport, tak profesionálny to neudrží. Ten z neho žije. Financovanie musí byť vyjadrením robustnej solidarity profesionálneho vrcholu pyramídy so základňou, ktorá vlastne zobrazuje európsky športový model. My nie sme Amerika.“
Slovenský olympijský šéf František Chmelár hodnotí knihu ako „kompromis, ktorý je Figeľovým víťazstvom“, lebo „je tam to, čo je potrebné, a nie je tam to, čo by mohlo športu uškodiť“. Iným sa naopak vidí vágna. Neočakávalo sa viac, ako mohla priniesť?
„Niektorí chceli rýchle a rázne odpovede a my na to nemáme inštrumenty. Niektoré však vieme zadefinovať spoločným prístupom, lebo isté nástroje majú štáty, iné športové federácie a niektoré pripravujeme na sformovanie budúcej politiky Európskej únie v oblasti športu na základe schválenej reformnej zmluvy.“
Šport chce byť svojprávny. Kde sa začína a kde končí jeho autonómia? Do akej miery má právo na vlastné právo?
„Do takej miery, do akej je špecifický. Biela kniha ako postoj Európskej komisie potvrdzuje špecifickosť športu a jeho štruktúr v takom rozsahu, v akom dosiaľ ešte nebola definovaná. Špecifickosť však neznamená exkluzivitu. Aj Európsky súdny dvor sa hlási k špecifickosti športu a rozvíja ju v judikátoch. Športovci sa nemusia obávať, že niekto sprivatizuje to, čo má byť autonómne. Špecifickosti však treba utvárať čitateľné pravidlá. Veľká časť športových príjmov pochádza z vysielacích práv a výnosov lotérií. Čiže šport je tak či tak ovplyvnený inými činnosťami. Preto je dôležité vnímať jeho postavenie ako špecifické, ale nie exkluzívne.“
Šport ani nežiada exkluzivitu.
„To je pravda. Nový šéf UEFA Michael Platini mi viackrát korektne opakoval: Nie exkluzivita, ale špecifickosť. My však musíme špecifickosť rozmeniť na drobné. To je proces. Ak dostaneme kompetenciu, ktorá pomôže rozvíjať túto zodpovednosť, stane sa to spoločnou zodpovednosťou únie. Nie prenosom kompetencií do Bruselu, ale na báze subsidiarity. Únia len napomáha úsilie štátov pri rozvoji športu, nenahrádza ich.“
Je to tak, že sa v športe krúti príliš veľa peňazí na to, aby sa nechali napospas rozhodovaniu jeho funkcionárov?
„To je pekný opačný pohľad. Vítam ho. Mnohí ľudia sú až frustrovaní z toho, čo sa dnes deje v niektorých odvetviach športu. Korupcia je pre šport, podobne ako pre demokraciu či politiku, rakovinou. Keď sa kupujú zápasy, hráči, rozhodcovia, keď platy hráčov rastú do astronomických výšok, keď niektoré tímy majú na to, aby skúpili akýchkoľvek hráčov, aj mladučké budúce hviezdičky, vzniká otáznik nad dôveryhodnosťou súťaží a princípom súťaživosti. Privítali by sme viac transparentnosti a samoregulácie. Federácie by sa mali zamyslieť nad pravidlami a toky peňazí usmerniť tak, aby podporili súťaživosť a zabezpečili silnú solidaritu.“
Podporujete určenie stropov hráčskych platov?
„To je téma pre športové organizácie. Zámorská hokejová NHL sa na strope dohodla sama, keď sa ocitla v dramatických problémoch. Bez tlaku štátnych alebo politických orgánov.“
Pod tlakom vlastnej ekonomiky.
„Povedzme, že zdravého rozumu. Ak sa ekonomika v športe stane hlavná, ničí ho. Šport nie je bežné podnikanie. My sa pokúšame nastaviť mu čo najlepšie podmienky, ale nie všetky si vyžadujú zásah štátu či Európskej únie. Na mnohé stačí vziať zodpovednosť do vlastných rúk.“
Absolvovali ste množstvo rozhovorov so šéfmi sveta športu. Aký dojem ste si o nich spravili?
„Bolo to rozmanité a obohacujúce zároveň. Mal som povzbudivé stretnutia s predsedom MOV Jacquom Roggem. Je to človek hodnôt, ktorý sa úprimne usiluje o olympijský ideál. Podobne so šéfom Európskych olympijských výborov Patrickom Hickeym. Boli to dialógy, v ktorých sme si uvedomovali spoluzodpovednosť za Európu, ktorú niektorí pokladajú za hlavného vinníka deformácií v športe. Európa však vníma zodpovednosť za ochranu ideálov, veď ich svojho času svetu ponúkla. Určite nie je v tomto smere vo vleku.“
Golden 25: 23. Figeľ
Agentúra Around the Rings so sídlom v americkej Atlante zameriavajúca sa na informácie zo zákulisia športu a zvlášť olympizmu si za 15 rokov získala značné renomé najmä dobrými prognózami výsledkov volieb dejísk olympiád. Už jedenásty rok vydáva rebríček 25 svetových osobností s najväčším vplyvom na olympijský biznis.
V tohtoročnom Golden 25 sa prvý raz objavil Slovák - európsky komisár Ján Figeľ figuruje na 23. mieste.
1. Hein Verbruggen (Holandsko), šéf koordinačnej komisie MOV pre OH 2008, bývalý predseda Medzinárodnej cyklistickej únie
2. Denis Oswald (Švajčiarsko), prezident Svetovej asociácie letných olympijských športov, člen exekutívy MOV.
3. Jacques Rogge (Belgicko), predseda MOV
4. Liu Qi (Čína), gen. sekr. organizačného výboru OH 2008.
5. Šejk Ahmed (Kuvajt), člen MOV, viceprezident Arabskej športovej konfederácie, kuvajtský minister ropného priemyslu.
6. Richard Pound (Kanada), šéf Svetovej antidopingovej agentúry, bývalý podpredseda MOV
7. Richard Carrion (Portoriko), člen exekutívy MOV a predseda jej finančnej komisie, šéf veľkej portorickej banky
8. Juan Antonio Samaranch (Španielsko), bývalý predseda MOV
9. Mario Vázguez Raňa (Mexiko), šéf Svetovej asociácie národných olympijských výborov, člen exekutívy MOV a Panamerickej športovej organizácie
10. Gerhard Heiberg (Nórsko), člen exekutívy MOV a šéf jeho marketingu, predseda organizačného výboru ZOH 1994
Ďalšie poradie: 11. Gunilla Lindbergová, 12. Gilbert Felli, 13. Francesco Elizalde, 14. Dick Ebersol, 15. Patrick Hickey, 16. Rene Fasel, 17. Carlos Arthur Nuzman, 18. Peter Ueberroth, 19. Thomas Bach, 20. Lassana Palenfo, ... 23. Ján Figeľ.
Čo je Biela kniha o športe
Prvá súhrnná iniciatíva v oblasti športu. Európska komisia ju po dvojročnej príprave a konzultáciách aj so svetovými a európskymi športovými organizáciami prijala 11. júla 2007.
Cieľom je dať športu v Európe smerovanie, vyvolať diskusiu o špecifických problémoch a sumarizáciou judikatúry Európskeho súdneho dvora i rozhodnutí EK osvetliť uplatňovanie práva v tejto oblasti. V pláne pomenovanom po Pierrovi de Coubertinovi zhŕňa aktivity, ktoré EK uskutoční alebo podporí. Každoročne mieni organizovať Športové fórum EÚ.
Uznáva špecifickú povahu športu v medziach kompetencií Európskej únie.
Spoločenská úloha športu: konštatuje, že je zdraviu prospešnejší „než ktorýkoľvek iný druh spoločenskej činnosti“. Chce to zohľadniť aj vo finančných nástrojoch, napr. v programe verejného zdravia, celoživotného vzdelávania a v programoch mládeže a občianstva. S členskými štátmi chce vypracovať usmernenia pre telesnú aktivitu, zavedie ocenenie európskou značkou pre školy podporujúce telesné aktivity a odporúča krajinám, aby zohľadnili šport pri programovaní Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
V boji s dopingom odporúča, aby bol v celej EÚ obchod so zakázanými látkami postihovaný ako obchodovanie s drogami a chce podporovať sieť národných antidopingových organizácií.
„Kvóty na miestnych hráčov“, konštatuje, by bolo možné akceptovať, „keby neviedli k žiadnej priamej diskriminácii z dôvodu štátnej príslušnosti a keby možné dôsledky nepriamej diskriminácie z nich plynúce bolo možné obhájiť ako primerané k legitímne stanovenému cieľu, akým je napr. zlepšenie a ochrana prípravy a rozvoja talentovaných mladých hráčov“.
Hospodárska dimenzia športu: je „odvetvím s podceňovaným makroekonomickým dosahom“. Odporúča štátom vytvoriť trvalo udržateľný model financovania športových organizácií. Sľubuje, že sa „zasadí o ponechanie existujúcich možností znížených sadzieb DPH pre šport“ a vyvinie európsku štatistickú metódu na meranie hospodárskeho vplyvu športu, „čo by mohlo časom viesť k európskemu satelitnému účtu pre šport“.
Organizácia športu: uznáva autonómiu športových organizácií, verí, že „väčšinu problémov možno riešiť samoregulačne“, „je ochotná zohrať podpornú úlohu alebo zakročiť sama, ak to bude nutné“. Pripomína však, že špecifickosť športu „nemožno interpretovať tak, aby sa mohla opodstatniť generálna výnimka pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ“. Zlučiteľnosť športového pravidla s predpismi EÚ týkajúcimi sa hospodárskej súťaže možno len „posúdením každého prípadu zvlášť“.
Komisia akceptuje „limitované a primerané obmedzenia zásady voľného pohybu“ v prípadoch súťaží národných družstiev, „potreby obmedziť počet účastníkov v súťaži“ a stanovenia konečných termínov prestupov v kolektívnych športoch. Sľubuje „poskytnúť zreteľný prehľad o činnosti agentov hráčov v EÚ“ a podporiť odhaľovanie korupcie.
Akceptuje aj kolektívny predaj mediálnych práv v prípade, že je „pripojený na pevné mechanizmy solidarity“.
