Máte aj vážnejšie dôkazy o zmenách v hostiteľskej krajine budúcej olympiády?
„Oveľa vážnejšie.“
Koľkýkrát ste boli v Pekingu?
„Tuším piaty. Prvý raz v roku 2001. Vnímal som ho ako chladné, šedé, umelé mesto. Všetko v ňom bolo na poriadku, ale ako keby v ňom neplynul prirodzený život. Všetko bolo jednofarebné: oblečenie ľudí, dokonca aj ich úsmevy. Dnes je diametrálne iné.“
Pribudli mrakodrapy, hypermoderné športoviská...
„Ak hovorím o zmenách, tak mám na mysli zmeny hardwaru aj softwaru. Peking sa však mení aj duchom. Dnes v jeho centre - na rozdiel od minulosti - stretnete najmä mladých ľudí. Oblečením, ale aj správaním sú na nerozoznanie od mladých Európanov. Voľakedy bol problém dorozumieť sa v angličtine aspoň v základných veciach. Teraz je to úplne bežné. Oni rozumejú vám, vy im.“
Kam zmizli starí ľudia?
„Netuším. Nechcem spochybňovať vplyvy diktatúry, o ktorej sa píše a ktoré iste existujú, ale fakt je, že mladí Pekinčania navonok nepôsobia dojmom, že žijú v diktatúre. Ekonomické zmeny, ktoré sú nesporné, berú ako progres. Zjavná, ba prehlbujúca sa je však aj nerovnosť. Jedni sa preháňajú na rolls-roycoch, druhí žobrú.“
Pekinčania sa už nepresúvajú na bicykloch?
„Pred šiestimi rokmi som registroval milióny bicyklov a stovky áut. Dnes sú stovky bicyklov a milióny áut.“
Medzinárodný olympijský výbor minulý týždeň zasa varoval organizátorov olympijských hier, že ak sa výrazne nezmení stav ovzdušia, bude musieť, hoci nerád, operatívne meniť program súťaží. Ako sa vám dýchalo v Pekingu?
„Každý deň cirka do desiatej leží nad mestom opar. Nevedel som identifikovať, či ide o exhaláty, ale panovala zlá viditeľnosť. Len čo slnko rozohrialo ovzdušie, bolo jasno až do večera. Voľakedy sa dymilo z každého domu, no Peking už prinajmenej v centre odstránil kúrenie pevným palivom. Navyše zakázal jazdy na motorkách. Na nich zazriete nanajvýš policajtov. Hlavným znečisťovateľom sú však autá. Problém vyrieši len redukcia ich prístupu do mesta.“
Na čas olympiády.
„Číňania sa však snažia aj o koncepčnejšie riešenia. Na každej voľnej ploche vidíte mladé stromčeky alebo aspoň kvety. Sadia, sadia a sadia.“
V akom stave sú necelý rok pred hrami športoviská?
„Niektoré sú ešte zaprášenými stavbami, ktoré sa v plnej kráse zaskvú až budúce leto. Trebárs plavecká hala. Niektoré však už dnes, aj keď sa ešte v ich vnútri dorábajú interiérové časti, na vás zapôsobia imponujúco. V Pekingu sme sa stretli s Karolom Kállayom a ten tiež žasol a konštatoval, že majú architektúru a dizajn špičkovej svetovej úrovne. Napríklad hlavný štadión, takzvané hniezdo. To je športová stavba, aká na svete ešte asi nebola. Jednoducho, bomba.“
Aký ste mali dojem z areálu vodných športov, v ktorom by slovenský šport rád pridal k doterajším olympijským medailám ďalšie?
„Stretli sme sa v ňom aj s väčšinou našich vodnoslalomárskych reprezentantov, a tí si ho pochvaľujú, hoci jedným dychom dodávajú, že na náročnejšom kanáli ešte nejazdili. Je užší ako bežné korytá, štyri agregáty v ňom preháňajú vodu silnejším prúdom ako kdekoľvek inde a je nevyspytateľný. Aj preto si ho chcú ešte dvakrát vyskúšať. Keďže predsa len leží asi hodinu cesty od olympijskej dediny, požiadali nás, či by sa nedali vybaviť dve izby v neďalekom hoteli, aby ich mali k dispozícii na odpočinok medzi súťažami alebo tréningami. Hostitelia sľúbili, že nám vyjdú v ústrety.“
Je to bežné?
„Prvá pracovníčka organizačného výboru, ktorá mala na starosti Slovensko pred šiestimi rokmi, bola staršia milá pani, ale pôsobila dosť nesvojprávne. Dnes nás majú na starosti iní, mladí a moderní ľudia. Vravím vám, Peking sa mení, je to totálne iné mesto ako pred pár rokmi.“
