BRATISLAVA. Marka zavraždili, myslí si Tonina Pantaniová. Dopátraniu sa pravdy je ochotná obetovať celý majetok.
Jej syna preslávila pirátska šatka, ale najmä nohy, ktoré dokázali obdivuhodne frekvenčne krútiť pedále najmä do kopcov. Jedinečný taliansky vrchár Marco Pantani vyhral v deväťdesiatom ôsmom Giro d'Italia aj Tour de France.
O rok, keď mal na Gire na dosah ďalší triumf, ho donútili zosadnúť zo sedla. Cyklistovi s abnormálnym prahom bolesti zistili abnormálne vysoký hematokrit (52 percent). O dva roky mu počas policajnej razie v hoteli našli injekčné striekačky s inzulínom a dostal polročný dištanc. Ani nie o ďalšie tri roky ho pochovali.
Predávkoval sa kokaínom?
Pantani skonal v Kristových rokoch v jednej z izieb hotela Le Rose v známom letovisku Rimini ležiacom len 25 kilometrov od jeho rodného 25-tisícového mestečka Cesenatico.
Hotelový personál našiel 14. februára 2004 vôkol jeho do pása vyzlečeného tela porozhadzované škatuľky liekov. Podľa lekárskej správy Giuseppe Fortuniho pre sudcu Paola Gengarelliho „smrť spôsobila intoxikácia kokaínom“. Nastala po tom, ako predávkovanie vyvolalo pľúcny a mozgový opuch.
Reportér chýrneho francúzskeho športového denníka L'Équipe Phillippe Brunel v nedávno vydanej knihe Život a smrť Marka Pantaniho - podľa parížskych médií - poukazuje na niektoré nedostatky vyšetrovania. Dáva do kontrastu spustošenú izbu s jeho, do poslednej chvíle dokonale manikúrovanými nechtami, rukami bez škrabancov a vpichov, s telom s jediným hematómom za pravým uchom, pripomína záhady dvoch blúz a jeho batožiny...
Len čo kniha vyšla, Pantaniho matka oznámila, že žiada nanovo vyšetriť okolnosti smrti jej syna. „Ale nie v Rimini a určite nie sudcom Gengarellim, ktorý nikdy neviedol pravdivé vyšetrovanie,“ pripomenula v rozhovore pre Paris Match.
Programový „pád do pekiel“
Podľa Bunela, ktorého cituje Le Nouvel Observateur, Pantaniho „pád do pekiel bol programovaný“.
To isté tvrdí jeho matka. „Bol nútený hltať kokaín,“ myslí si. „Chceli sa zbaviť problému Pantani.“
„Kto by mal záujem zabiť vášho syna?“ pýtal sa jej Paris Match.
„Podľa mňa ho zabila cyklistika,“ odvetila Tonina Pantaniová. „Predovšetkým od vylúčenia z Gira v Madone di Campiglio v roku 1999. V ten deň „padol do hanby“. Potom robil všetko, čo sa dalo, aby priniesol dôkazy svojej dobrej vôle, a keď to nedosiahol, upadol do depresie a myslel len na to, ako si vziať život. V každom prípade, keď sa snažil obnoviť kariéru, cyklistickí šéfovia, „systém“, ako sa vraví, robili všetko, aby mu to prekazili. Mal pocit, že zostal sám. V cyklistike je veľa hniloby a Marco ju chcel odhaliť.“
Díleri nie sú praví vinníci
Cesenatico stále oplakáva Pantaniho, píše reportér Le Monde, ktorý Pantaniho rodisko navštívil koncom minulého týždňa. Má svoj Club Magnifico Pantani, aj múzeum, ktoré len tohto roku navštívilo 21-tisíc platiacich návštevníkov, a pri jeho hrobe na cintoríne sa každý víkend schádzajú desiatky bicyklistov.
Okrem toho má na štylizovanej skale svoju bronzovú sochu. Oficiálne však nie je jeho. Talianske zákony dovoľujú postaviť niekomu monument či nazvať po ňom ulicu až desať rokov po smrti.
Ktosi, vraj rodina a priatelia, však pod ňu napriek tomu nainštalovali dosku s nápisom: „Marco Pantani, obeť talianskej justície.“
Tá predčasom odsúdila na tresty od dvoch do piatich rokov dvoch dílerov, ktorí zásobovali Pantaniho drogami. Aj Rusku Jelenu Korovinovú, call-girls, ktorá bola jeho poslednou milenkou.
„Odsúdili dílerov, ale to nie sú tí, čo zabili môjho syna,“ je presvedčená Tonina Pantaniová.
„Stal sa obeťou mafie?“ pýta sa Gérard Muteau v Le Nouvel Observateur. Cesta do pekiel dostáva príchuť trileru, poznamenal Le Monde.
