BRATISLAVA. Ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi za HZDS nechýba len sto miliónov, aby vyplatil dlh štátu u advokátov pridelených zo zákona. Nemá ani peniaze na odškodňovanie ľudí, ktorí na to majú zo zákona nárok.
Jana Revayová z tlačového oddelenia ministerstva priznáva, že na odškodnom ministerstvo dlhuje asi deväť miliónov korún. A to má ešte asi 15tisíc „živých“ vecí.
Okrem toho musí ministerstvo platiť aj tým, ktorí vyhrajú spory so Slovenskom na Európskom súde pre ľudské práva.
V spomenutej sume nie sú ani ďalšie desiatky miliónov korún, o ktoré sa s ministerstvom súdia ľudia neprávom väznení či tí, čo sa dostali nezákonne do väzby. „Máme problém, lebo nemáme financie,“ hovorí Revayová.
Ministerstvo zvažuje zmenu zákona
Niektorí poškodení zažalovali ministerstvo o niekoľko miliónov korún. Zatiaľ vyplatilo niečo vyše troch miliónov.
Zákon nehovorí, o akú sumu sa môžu poškodení súdiť, ministerstvo preto uvažuje o zmene zákona.
Právnička Zuzana Dlugošová tvrdí, že riešením by mohlo byť paušálne určiť poplatok, na ktorý by mali poškodení nárok. Príkladom môže byť Česko, kde sa buď preukáže ušlý zisk, alebo má každý poškodený nárok na 170 českých korún za deň strávený nezákonne v cele.
Upozorňuje, že sa nestačí spoliehať len na vydokladovanie straty. Chudobným by sa to totiž nemuselo podariť, a pritom majú rovnaký nárok na náhradu škody ako bohatí.
Žitňanská: Záleží na prioritách
O peniaze z budúcoročného rozpočtu, ktorými chcelo vyrovnať staré „dlhy“, ministerstvo žiadalo márne.
Bývalá štátna tajomníčka a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ hovorí, že na tento účel bolo vždy ťažké získať peniaze, záleží však na prioritách. Na jednej strane vláda sľubuje odškodnenie obetiam nebankových subjektov, obnovuje malé okresné súdy, a na druhej nedá peniaze tým, ktorí na odškodné majú nárok. „Nie je to fér voči tým ľuďom,“ myslí si Žitňanská.
Pochybnosti má aj predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka zo Smeru. „Ministerstvo si musí nájsť priority. Tam, kde je zákonný nárok, tam sa peniaze musia nájsť.“ Hovorí, že veci, ktoré „majú skôr spoločensko-politický podtext a menej pragmatický“, by mali ísť do úzadia.
Poslankyni HZDS Kataríne Tóthovej sa priority rezortu zdajú v poriadku.
V obnove deviatich súdov, ale aj v prísľube odškodnenia klientov nebankových subjektov, vidí klady.
Komu zákon sľubuje odškodnenie
násilne odvlečení jednotkami NKVD do táborov na území bývalého ZSSR
deportovaní do nacistických koncentračných táborov
protifašistickí bojovníci v rokoch 1939 - 1945
obete násilných trestných činov
obete okupácie v auguste 1968
poškodení rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom
* výška odškodnenia je rôzna, od 3000 korún až po náhradu škody vo výške päťnásobku minimálnej mzdy, čo je v súčasnosti zhruba 400tisíc korún (týka sa obetí násilných trestných činov)
* doposiaľ ministerstvo vyplatilo vyše 24 miliónov korún