OTTAWA. Topenie sa arktických ľadovcov vyvoláva úvahy o otvorení nových námorných trás. Lodiari však tvrdia, že využitie zatiaľ neexistujúcej severozápadnej cesty medzi ostrovmi na severe Kanady by bolo príliš ťažké. Nová trasa by však skrátila cestu z Európy na Ďaleký východ z 23 300 kilometrov na 14 630 kilometrov.
Globálne otepľovanie spôsobuje, že letná ľadová pokrývka kanadskej časti Arktídy sa zmenšuje. Podľa odborníkov by v budúcnosti mohli byť miestne vody aspoň časť roka úplne bez ľadu. Napriek tomu málokto predpokladá, že by lode plávali touto oblasťou vo veľkom.
Aj keby sa ľad v lete roztopil, dopravná sezóna by bola dosť krátka. Pravdepodobne by sa začínala na konci júna a trvala by do septembra. Skutočnosť, že jedno leto nebola v oblasti ľadová pokrývka, neznamená, že to tak bude aj na ďalší rok.
Predstavitelia najväčšej námornej spoločnosti v kanadskej časti Arktídy Canarctic Shipping navyše tvrdia, že vysoký dopyt po nákladných lodiach nenúti majiteľov spoločností, aby si hľadali kratšiu cestu. „Lode nie sú autobusy, neplávajú podľa cestovného poriadku,“ hovorí Tom Paterson, viceprezident spoločnosti.
Severozápadnú cestu tvorí päť rôznych trás medzi skalnatými ostrovmi a úzkymi prieplavmi. Najjužnejšia z nich, kde je najmenšia pravdepodobnosť výskytu ľadu, je súčasne jedna z najťažších. Nie je vhodná pre obrovské námorné plavidlá.
Problémom je aj stála ľadová pokrývka na póle, kde je ľad tvrdý ako diamant a môže ľahko spôsobiť trhliny v trupe lode. „Predpokladáme, že posledný ľad, ktorý sa v oblasti roztopí, bude práve tento druh,“ hovorí kanadský expert John Falkingham.
To púta pozornosť na ďalšie námorné cesty, medzi ktoré patrí aj cesta cez severný pól alebo okolo severného pobrežia Ruska. Využívanie severozápadnej cesty je navyše ohrozené úradníckymi prekážkami. Na tunajšie vody si nárokuje Kanada (s čím nesúhlasia USA) a dovoľuje tadiaľ preplávať len lodiam so zosilneným trupom. Odborníci napriek tomu očakávajú, že do oblasti bude mieriť viac lodí pre zvyšujúci sa dopyt po arktických surovinách.
