h miest pravdepodobne niekoľkonásobne vyšší. (Robert Fico, 2006).
V stredu vláda Roberta Fica rozhodla o pomoci spoločnosti Kia Motors vo výške 1,153 miliardy korún. Tu by sa dal komentár ukončiť. Ku korektnosti by mu však pár slov chýbalo. Je napríklad možné, že vláda si urobila analýzu a zistila, že nová štátna pomoc rozpočítaná na jedno pracovné miesto je vynaložená efektívnejšie, než keby sme „túto sumu dostali medzi malé a stredné podniky“.
Tiež nie je vylúčené, že vláda voči automobilke KIA neplní staré sľuby o vybudovaní diaľnice, a tak sa snaží o kompenzáciu. Iste by sa našli aj iné zdôvodnenia rozporu medzi sľubom Roberta Fica a jeho konaním a korektná verejná diskusia by ich nemala ignorovať. Problém je však v tom, že v diskusii sa nesmie „faulovať“ príliš často ani z jednej strany. Napríklad: Premiér musí vedieť, že nehovorí pravdu, keď obviňuje zamestnávateľov z toho, že ľudia u nás majú nízke mzdy. On sám je najväčším „zamestnávateľom“. Prečo teda výrazne nezvýši platy zdravotníkom, učiteľom, policajtom a vojakom? Vie dobre, že to nie je také jednoduché. Premiér musí tiež vedieť, že za súčasným zvýšením cien potravín nestoja obchodné reťazce. Napriek tomu ich z neho obviňuje. Premiér často hovorí to, čo sa páči väčšine, bez ohľadu na to, či je to pre krajinu užitočné. Nejaký čas boli a asi aj budú takéto kroky preňho výhodné. Hrozí však, že nimi prinúti diskutovať takýmto spôsobom veľkú časť oponentov, a teda aj spoločnosti. Potom už výhodné nebudú. Ani preňho, ani pre krajinu.
Autor: Eugen Jurzyca Inštitút pre ekonomické, sociálne reformy
