Čo sa to porobilo s funkcionármi našich obľúbených Yankees? Ako mohli takému skvelému manažérovi, akým je Joe Torre, ponúknuť takú hanebnú zmluvu?
Stephen MacMillan, Boston, USA
Joe Torre za dvanásť rokov manažovania amerického bejzbalového družstva New York Yankees s ním štyrikrát vyhral Svetový pohár. No od roku 2000 tím nevyhral majstrovstvá, čo majiteľa klubu primalo zvážiť vzťah s Torrem a na tento rok mu nepredĺžiť zmluvu. Torre to neuniesol a odstúpil sám.
Majitelia Yankees si vyslúžili cenu roka Konský zadok za to, ako sa postavili k Torreho zmluve. Najviac sa citovalo vyjadrenie majiteľa klubu, ktorý pred kľúčovým zápasom prehlásil: „Vyhrajte, lebo inak odtiaľto vypadnete!“ Hrozné!
Áno, Torre je hviezda. Kto iný sa môže pochváliť takými jasnými úspechmi? Zhodou okolností je to navyše veľmi morálny, dobrosrdečný, prvotriedny človek a zaslúži si všetok ten obdiv, ktorého sa mu dostáva. Ale urobili Yankees Torremu hanebnú ponuku? Nie.
Aj tak by bol najbohatší
Skôr sa to blíži k „veľmi rozumnej ponuke“. Ponuka presne odrážala dynamiku konkurenčného trhu. Torre so základným platom 5 miliónov dolárov by aj tak bol najlepšie plateným manažérom bejzbalu. A prémia jeden milión dolárov za každé vyhraté kolo šampionátu odrážala majiteľove priority.
Keby Yankees vyhrali Svetový pohár v roku 2008, Torre by dostal za rok 8 miliónov dolárov, viac než ktorýkoľvek iný manažér. Iste, môžete diskutovať o tom, či Yankees používajú správnu mierku na úspech, vzhľadom na to, akú úlohu zrejme zohráva šťastena v krátkom kole šampionátu. Ale na chladnom dennom svetle naozaj nemôžete nazvať Torreho zmluvu žiadnym z prívlastkov, aké v poslednom čase padli, od vášho „hanebná“ cez „urážlivú“ až po „krutú“.
No problém spočíva práve v tom. Torreho zmluva nebola prerokovaná na chladnom dennom svetle, ale pod horúcimi reflektormi médií. Pre tento faktor sa stala obeťou až príliš bežnej dynamiky v ktorejkoľvek brandži, nielen v športe či už basketbale, krikete alebo futbale.
Keď sa rokovania zverejnia, racionalita sa vytráca a nastupujú emócie. Zmluvy sa transformujú z toho, čím by mali byť – najlepšie riešenia pre všetkých zúčastnených – na gladiátorské zápasy smrti. V konečnom dôsledku jedna strana potom vyhlási víťazstvo a druhej pripadne úloha zmučeného nešťastníka.
Keď ide o platy, chladná hlava ide preč
Príklady tohto deštruktívneho javu sa hojne vyskytujú v biznise, hlavne v rokovaniach o pracovných miestach, keďže ich skoro vždy rozmazávajú v tlači.
Zoberme si za príklad dva roky starý newyorský spor o zmluvy pre 34–tisíc pracovníkov v mestskej doprave. Starosta Michael Bloomberg verejne odsúdil odbory ako „banditské“ a vedenie odborov neposlúchlo súdne príkazy. Napokon ako vždy si protivníci sadli za stôl a odklepli urovnanie. Pozor, k dohode došlo až potom, čo obe strany podpísali dohodu o mlčanlivosti pred médiami.
No nie sú to len masové odborové dohody, ktoré postihuje iracionálny účinok drobnohľadu médií. Vždy, keď boj o akvizíciu vypláva na verejnosť, konkurenční kupci začnú mierne blázniť. Zrazu nejde len o kúpu spoločnosti za rozumnú cenu. Ide o to, koho prehlásia za víťaza a koho za porazeného. Výsledok: preplatenie, niekedy až absurdne prehnané.
Za akúkoľvek cenu – nech všetci vidia
Podobne môže pozornosť médií naozaj pošpiniť kontrakty týkajúce sa drahých záležitostí. Tak napríklad letecké spoločnosti sú majstrami v štvaní spoločností proti sebe navzájom, keď ide na trhu o kúpu nového lietadla. „Víťaz“ zákazky môže oslavovať svoje bombastické novinové titulky o obchode, ale bez výnimky potom musí stráviť niekoľko najbližších rokov postupným vynahrádzaním ušlej marže predajom služieb a častí firmy.
Ide o to, že niektoré z najnerozumnejších, najnešťastnejších dohôd, o ktorých vieme, boli uzavreté, lebo zúčastnení mali pocit, že si musia zachovať tvár pred svetom, čo sa prizerá. Torreho morálnu facku by sme zaradili doprostred tejto kategórie.
Robte to v tichosti
Zopakujeme: nesmierne si ho vážime, ale zdá sa, že dovolil, aby mu pozornosť verejnosti zatemnila racionálne uvažovanie a nahradila ho intuitívnymi pocitmi pýchy a vzdoru.
No poučenie z týchto udalostí by nemalo ujsť nikomu z brandže. Keď ide o rokovania, veďte ich v tichosti, rýchlo a v súkromí, aj keby sa zdalo, že vás tento postoj bude stáť viac.
V konečnom dôsledku sa to vyplatí.