Juraj Hradský, Jozef Mallinerits: Rusovce – Oroszvár – Karlburg
Marenčin – PT, Bratislava 2007.
Rusovce ležia v hraničnom trojuholníku medzi Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom. Toto územie s bohatou históriou bolo osídlené už v praveku. Žili tu Kelti a neskôr Rimania na tomto mieste postavili vojenský tábor Gerulata. Po vpáde germánskych kmeňov sem prišli Longobardi, Avari a Slovania.
Najstaršia písomná zmienka o Rusovciach pochádza z roku 1208. Nachádza sa v listine kráľa Ondreja II., ktorou potvrdil založenie benediktínskeho opátstva. Dobové pohľadnice, autentické záznamy rozprávania pamätníkov, listiny a fotografie zachytávajú život obyvateľov Rusoviec, majiteľov kaštieľa, ale aj dominanty obce.
Marcia Willettová: Rodinné sídlo
Slovenský spisovateľ, Bratislava 2007.
Život v rodinnom sídle Chadwickovcov na pobreží anglického Devonu sa navždy zmení, keď doň prichádzajú traja súrodenci Fliss, Mole a Susanna, ktorí stratili rodičov. Ich stará matka Freddy stojí pred neľahkou úlohou zabezpečiť im výchovu, kým budú môcť vkročiť do sveta dospelých.
Našťastie má pomocníkov. Láska a porozumenie príbuzných spojených silným putom porozumenia a spolupatričnosti spolu s domáckym čarom starého rodinného sídla, v ktorom už niekoľko pokolení prežívalo radostné i menej radostné chvíle, mladým ľuďom pomáhajú prekonávať úskalia života, prvé lásky i kruté sklamania.
Inge Hrubaničová: Láska idecez žalúdok
Aspekt, Bratislava 2007.
Bývalá herečka Stoky dnes pôsobí v divadle Skrat a píše o slovenčine. S tým všetkým súvisí kniha, ktorá nie je len o láske, ale aj o jazyku. A Hrubaničovej jazyk nie je „fialkou podhradských“. Je „boľavý a plný pľuzgierov“, no neostáva pri napísanom, hovorí, vyplazuje sa svetu. Pokúša normu, za ktorej „porušenie sa v niektorých krajinách platí životom! Oko za oko, jazyk za jazyk, dikcia za dikciu!“
Dušan Kováč: Dejiny Slovenska
Nakladatelství Lidových novin, Praha 2007.
Dejiny Slovenska sa odohrávali predovšetkým v dvoch štátnych útvaroch - v Uhorsku a Československu. A predsa sa týmto rámcom úplne nevyčerpávajú. Zistili by sme to, keby sme ich chceli nahradiť dejinami Uhorska do roku 1918 a po tomto roku dejinami Československa - ich súčet vytvorí to, čo by sme chceli poznať. Okrem toho však existuje aj druhá krajnosť: chápať dejiny Slovenska a Slovákov iba ako dejiny akéhosi „slovenského disentu“ v Uhorsku a možno aj v Československu.
Egon Bondy: Leden na vsi + Dopis Ladislavu Radoňskému
Torst, Praha 2007.
Druhé vydanie prózy z roku 1977, ktorá patrí k tomu najlepšiemu, čo básnik, prozaik a filozof Egon Bondy (1930 – 2007) napísal. Úvahy, záznamy zážitkov, expresívne postrehy o súčasnosti – kruté, nemilosrdné dielo k autorovi i všetkému, čo ho obklopuje. Pátos sa tu miesi s vtipom a sarkazmom, všetko je nesené prúdom obrovského spisovateľovho nasadenia, pravdivosti a uprímnosti. Súčasťou knihy je aj list Ladislavovi Radoňskému o Marxovi a ateizme, ktorý však už adresátovi neprišiel – v ten deň, ako bol napísaný, bol Ladislav Radoňský nájdený v Prahe mŕtvy. Graficky upravil Viktor Karlík.
