Už zhruba dvadsať rokov sa živím programovaním. A popritom, už ani neviem prečo, to celé aj manažujem. Za ten čas som spoznal množstvo programátorov. Mnohých študovaných, iných zas skôr zapálených nadšencov. A dostal som sa aj k rôznym číslam predstavujúcim výšku ich platov. Jedno viem povedať s absolútnou istotou: žiadny z nás nemá plat iks tisíc len preto, lebo je programátorom.
No a prečo o tom všetkom píšem? Pred týždňom vyrazili lekárski odborári opäť do boja za vyššie mzdy. Cieľ: stotisíc pre lekára. Nič proti tomu, je naozaj hanba, ako sú u nás lekári platení. Nezávidím. Ale strašne mi prekáža to socialistické myslenie. Ľudí v odboroch, medzi lekármi aj vo vláde. Je to presne v duchu: „Ja som lekár, a preto zarábam stotisíc.“ A pritom by tam malo znieť skôr: „Ja som dobrý lekár a tak zarábam stotisíc.“ Cítite ten rozdiel?
Je to smutné, ale súčasný systém umožňuje len socialistický prístup. Paušálne zvyšovanie platu všetkým lekárom. A to sú – prepáčte, páni doktori – vyhodené peniaze. Lebo takto o nejakej kvalite a efektívnosti zdravotníctva môžeme len snívať. Vy lekári budete spokojní, budete zaplatení približne podľa svojich predstáv, ale pre pacientov sa nezmení vôbec nič. Teda možno výška odvodov, ale tým teraz strašiť nechcem...
Prečo by zdravotníctvo nemohlo prevziať model poisťovníctva napríklad z motoristickej oblasti? Prečo nemôže mať poisťovňa cenník, že na tú či onú diagnózu prepláca takú a takú fixnú sumu či percento nákladov?
Prečo nemôžem ísť ku ktorémukoľvek lekárovi, zaplatiť mu v hotovosti cenu, ktorú bude on požadovať, a potom si to nechať (sčasti) preplatiť v poisťovni, s ktorou budem mať ja (nie lekár) zmluvu? Argument veľkých súm neberiem, aj pre autoservisy poisťovne v takýchto prípadoch vydávajú takzvaný krycí list.
Prečo nemôžem ja ako pacient rozhodovať o tom, čo je efektívne či dobré? Dobré pre mňa, samozrejme, veď ja som poistenec. Žiadna zdravotná poisťovňa nemôže rozhodnúť lepšie ako ja sám, čo je pre mňa výhodnejšie (veď rozdiel si doplatím). A už vôbec nie nejaké rozhodnutia vlády o akejsi minimálnej sieti.
A potom, páni doktori, pokojne zarábajte hoci aj dvestotisíc. Lebo zarábať toľko budú naozaj kvalitní lekári a platiť ich budú ich spokojní pacienti. A tí ostatní... no, tí možno ostanú na dnešnej platovej úrovni, pretože na viac ani nemajú.
Autor: Eugen Kocák