Skoro ráno sa necítil práve najlepšie a tak v depe pred usadením sa do zvereného autobusu ešte rýchlo pre žalúdočné problémy navštívil toaletu. A keďže aj potom mal pocit, že sa problémov ešte úplne nezbavil, pri odchode z toalety si preventívne vzal so sebou aj kotúč toaletného papiera, veď čo keby ho núdza prikvačila počas služby.
A to sa mu stalo osudným. Jeho zamestnávateľ si všimol absenciu kotúča, analýzou záznamov bezpečnostných kamier zistil, že onen šofér bol jediný, kto v kritickom čase použil toaletu – a prepustil ho (i napriek tomu, že ten nešťastný kotúč si neodniesol domov a ešte stále ho mal v autobuse).
Tento smutnosmiešny príbeh pekne ukazuje, prečo sa mnohým ľuďom nepozdáva rastúci počet bezpečnostných kamier. Kamery sa obvykle vnímajú ako prostriedok ochrany pred „zlými“, nie sú však natoľko inteligentné, aby zaznamenávali pohyby len „tých zlých“ – jednoducho snímajú každého, kto sa objaví v ich zornom poli.
A keď už sú kamery nainštalované, pokušenie využiť ich záznamy aj inak je veľké – a to je ten kľúčový problém. Zvlášť ak používanie kamier a nakladanie s ich záznamami nie je zákonmi jasne vymedzené a kontrolované.
V zákone o ochrane osobných údajov sa videozáznamy výslovne spomínajú len v § 10 ods. 7, podľa ktorého „priestor prístupný verejnosti možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu len na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu, a to len vtedy, ak priestor je zreteľne označený ako monitorovaný. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“
Pre nás sú však zaujímavé iné otázky. Ako dlho sa môžu skladovať záznamy kamier? Kto k nim môže mať prístup? Ako je zabezpečené, aby sa záznamy používali len na účel ochrany, a nie napríklad na zábavu príslušníkov SBS? Ak mám nejaké výhrady týkajúce sa spracúvania videozáznamu o mojej osobe – mám vôbec v tomto smere nejaké práva a ako sa ich môžem domáhať? Kto vlastne kontroluje dodržiavanie povinností (a ktorých vlastne) prevádzkovateľa kamier?
Spomenutý odsek paragrafu 10 odpovede na takéto otázky nedáva a iné ustanovenia zákona sa špeciálne záznamami kamier nezaoberajú.
Dalo by sa argumentovať, že na tieto prípady sa majú uplatniť všeobecné ustanovenia zákona týkajúce sa osobných údajov. To si však veľmi nepomôžeme, iné ustanovenia sa použiť nedajú.
Vidieť to napríklad na § 8 zákona, ktorý hovorí: „Spracúvať osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života, sa zakazuje.“
Je jasné, že dostatočne kvalitný videozáznam o snímanej osobe odhalí alebo aspoň naznačí jej rasový alebo etnický pôvod. Videozáznam kamery, ktorá zaznamená časť demonštrácie, zas odhalí politické názory, a v niektorých prípadoch videozáznam môže vypovedať aj o zdraví dotknutej osoby (napríklad telesné postihnutie).
Ak by sme teda pripustili, že na záznamy kamier sa majú uplatňovať rovnaké zásady ako na osobné údaje v textovej forme, dalo by sa povedať, že zákon pripúšťa používať len také kamery, ktorých zábery sú dostatočne nekvalitné, aby sa z nich o snímaných osobách nedalo vyčítať skoro nič. Inak by došlo k spracúvaniu zakázaných osobných údajov. Žeby toto bola tá správna interpretácia zákona?
Alebo platí druhá možnosť – že používanie bezpečnostných kamier a nakladanie s ich záznamami nie je u nás zákonmi dostatočne vymedzené a kontrolované, čím sa vytvára priestor pre ich zneužívanie? Nemusí pritom ísť len o kotúč toaletného papiera.
Autor: Jozef Vyskoč
