s PETROM OSUSKÝM, prorektorom pre medzinárodné vzťahy bratislavskej Univerzity Komenského.
Kým slovenskí študenti majú dlhodobo veľký záujem o vysokoškolské štúdium v Česku či v Rakúsku, zahraniční študenti sa až tak o slovenské univerzity netrhajú. V čom to je?
"V školskom roku 2003/2004 študovalo na UK za celý akademický rok cez výmenný program Erasmus 37 študentov z krajín Európskej únie a do zahraničia sme vysielali 230 našich. Situácia sa však v ostatných rokoch začína dramaticky meniť. V tomto zimnom semestri, čo je polrok akademického roku, príde na univerzitu len cez program Erasmus 145 zahraničných študentov, teda takmer štvornásobný počet ako pred pár rokmi za celý rok. Tak ako pre našich študentov platilo, a platí, ,všetci na západ, nikto na východ', bolo Slovensko zrejme pre európskych študentov krajinou ,kde sú levy'. To sa začína, aspoň pokiaľ ide o Univerzitu Komenského, obracať. Ten obrat je zrejme daný tým, že po návrate šíria študenti o univerzite pozitívne informácie."
Prečo dávajú naši najlepší študenti prednosť českým univerzitám?
"Ťah slovenských študentov na pražskú Univerzitu Karlovu a Masarykovu univerzitu v Brne je naozaj veľmi výrazný. Mohlo by nás tešiť, že sa naši presadia v tvrdej konkurencii s českým výberom. Pred pár rokmi napríklad na jednej z lekárskych fakúlt Univerzity Karlovej v prvom ročníku tvorili Slováci polovicu všetkých prijatých študentov. Tí dobrí vedia, že okrem vedomostí, ktoré tam získajú, je napríklad tradícia najstaršej európskej univerzity severne od Álp a jej obchodná známka cenným bonusom navyše. A Praha má i neopakovateľný genius loci."
Znamená to, že naše lekárske fakulty nie sú také dobré ako české?
"Tak sa to povedať nedá. Každá fakulta má silné i slabšie prvky, tak ako má každá univerzita silné i slabšie fakulty. Vie to každý dekan, vie to každý rektor a vedia to i pre vec zapálení študenti, ktorým nejde len o diplom. A tých je zväčša menšina. Tých rovnako dobre pripravia i naše fakulty. Úspech nejedného z našich absolventov v krajinách s prísnym kontrolným systémom výkonu lekárskej praxe to dokazuje."
Aký je medzi českými študentmi záujem o fakulty Univerzity Komenského?
"Najčastejšie prichádzajú na fakultu farmácie. Momentálne ich tam študuje 66. Na tej istej vysokej škole totiž často študovali aj ich rodičia v bývalom Československu. Možno je to trochu aj nostalgia, ale určite predovšetkým kvalita fakulty, prečo sem rodičia po rokoch posielajú študovať svoje deti."
O ktoré fakulty majú záujem samoplatcovia?
"Najviac 342 ich je sumárne na bratislavskej lekárskej fakulte a na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, kde ich je 226. V tomto akademickom roku ich majú v Martine v prvom ročníku 67, bratislavská fakulta ich má 127. O štúdium medicíny v angličtine, lebo tá je vyučovacím jazykom, majú najväčší záujem študenti z Nórska a Grécka - a to nepochybne nie sú rozvojové krajiny, ktorých zákony by umožňovali výkon povolania nekvalifikovaným. Na farmaceutickej fakulte sa teraz do prvého ročníka zapísal rekordný počet: rovných 100 zahraničných študentov.
Koľko vašich študentov má možnosť vycestovať prostredníctvom programu Erasmus na jedno- či dvojsemestrálny pobyt do zahraničia?
"Sú to ročne necelé dve percentá študentov denného štúdia. To číslo rastie, no stále nie je dostatočne veľké. Je to však nepochybne i otázka financií, možnosti študentov a ich rodičov. Neobmedzené však nie sú ani prostriedky únie, ktorá sa na programe rozhodujúcou mierou podieľa."
Má univerzita študentov z rozvojových krajín?
"Pomerne málo. Bratská pomoc, ktorou ČSSR roky na ich bezplatné štúdium prispievala, je preč. Dobrí študenti z rozvojových krajín, napríklad z Indie, pochádzajúci aspoň zo stredných vrstiev, chodia radi na prestížne, najradšej britské univerzity. A pre chudobnejších je i relatívne lacnejšie štúdium v zahraničí zrejme dosť drahé, hlavne ak sa prirátajú i ostatné náklady so štúdiom spojené." (or)
