Za bakalárov, magistrov a inžinierov sa na slovenských školách minulý rok učilo takmer 1900 cudzincov. Okrem nich tu boli doktorandi a stovky vysokoškolákov, ktorí pricestovali na jedno- či dvojsemestrové pobyty.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) však hovorí, že to zďaleka nestačí. Podľa publikácie Pohľad na vzdelanie 2007 (Education at a Glance 2007) je Slovensko predposledné, pokiaľ ide o percento, ktoré z celkového počtu študentov predstavujú zahraniční vysokoškoláci. Z dvadsiatich členských štátov OECD je za nami už len Grécko. Priemer organizácie predstavuje 6,7 percenta a napríklad v susednom Maďarsku 2,7 percenta. Na slovenských školách je zo zahraničia len 0,9 percenta študentov.

Prečo nechodia

Slovenský vysokoškolský diplom nie je prestížna záležitosť, hovorí Renata Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Vyplýva to z absencie našich vysokých škôl vo svetových rebríčkoch kvality.

"Prestížnosť diplomu je však len jedným z faktorov, ktoré vplývajú na prilákanie zahraničných študentov. K ďalším patria jazyk výučby, flexibilita študijného programu - jeho otvorenosť voči študentom a kompatibilita nášho systému so systémom v krajine, kam sa študent vráti. Slovensko je v rámci OECD typické tým, že zahraniční študenti u nás trávia celé štúdium, čo môže poukazovať na malú flexibilitu nášho systému. Inými slovami, v porovnaní so zahraničím, slovenské vysoké školy nie sú otvorené tomu, aby študent na nich absolvoval len časť štúdia, čím sa limituje skupina zahraničných študentov na tých, ktorí sú ochotní na Slovenku stráviť celé štúdium. Rovnako aj kvalitná výučba v cudzom jazyku je u nás skôr výnimočná."

Problém má však celý kontinent. "Slovensko musí najprv obstáť v slabnúcej Európe," povedal Peter Osuský, prodekan pre medzinárodné vzťahy Univerzity Komenského. "A tam obstoja predovšetkým konkrétne fakulty, ktoré ponúkajú kvalitné vzdelávanie v anglickom jazyku. Ak ide o exaktné vedy, tak predovšetkým tie, ktorých orientácia a laboratórne vybavenie nepripomínajú technické múzeum," hovorí prodekan Osuský.

Veľký záujem o lekárske fakulty

O zahraničných študentov nemá núdzu ani jedna z troch slovenských lekárskych fakúlt v Bratislave, Martine či Košiciach. Najviac - 342 ich majú v Bratislave, kde poskytujú už štrnásty rok platené štúdium všeobecného a zubného lekárstva v anglickom jazyku.

Na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine študuje v tomto akademickom roku v programe všeobecné lekárstvo spolu198 zahraničných študentov v anglickom jazyku. "Na začiatku výučby v angličtine, v akademickom roku 1988/1989, sme začínali s 22 a boli to väčšinou študenti z krajín Stredného východu ako Egypt, Jordánsko, Pakistan, Spojené arabské emiráty, Sýria, Libanon," hovorí Erika Halašová, poverená výkonom funkcie prodekanky pre pedagogickú činnosť pre študentov študujúcich v anglickom jazyku a zahraničné vzťahy. "Postupne sa začalo zloženie študujúcich meniť. Naša fakulta začala byť známa aj v európskych krajinách. Pred deviatimi rokmi prišli prví Gréci, neskôr pribudli študenti zo severu Európy. Teraz máme študentov predovšetkým z Nórska, Švédska, Nemecka, USA v tomto akademickom roku pribudli aj študenti z Írska, vlani zasa taiwanskí študenti. Väčšina z nich má štátne štipendium vysielajúcej krajiny, na vlastné náklady študuje len ich časť.".

Českí študenti sú skôr výnimkou

Českí študenti na našich fakultách sú zriedkaví. Svoje o tom vedia na Žilinskej univerzite v Žiline, ktorá pamätá na "zlaté časy nájazdov Čechov". Tie sa skončili, stále sú však medzi zahraničnými študentmi najpočetnejšie zastúpení Česi - minulý rok ich tam bolo 83 zo sto zahraničných. Najväčší záujem majú o štúdium leteckej dopravy, železničnej a poštových služieb. Prilákať ďalších by podľa Renáty Švarcovej z oddelenia pre vzdelávanie mala rozšírená ponuka študijných programov, ktoré bude možné študovať v anglickom jazyku.

Štrnásť českých študentov si vybralo prvý a druhý stupeň denného štúdia na nitrianskej Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, ďalší si podľa prorektora Jozefa Repiského zvolili externú formu, a to hlavne na fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja. V dennom štúdiu je tento rok zapísaných 55 zahraničných študentov.

Asi najväčší záujem majú českí stredoškoláci o bratislavskú Farmaceutickú fakultu UK. Teraz ich tam evidujú 66. Bolo by ich údajne aj viac, ale väčšina z prihlásených nezvládne prijímacie pohovory.

Technika má samoplatcov aj výmenných študentov

Od roku 1998 dodnes absolvovalo na siedmich fakultách Slovenskej technickej univerzity v Bratislave časť štúdia v rámci rôznych medzinárodných a národných programov 234 zahraničných študentov. Najviac ich bolo z Francúzska a Španielska, dvadsiatku tvorili Česi. Najčastejšie si vyberali Materiálovo technologickú fakultu so sídlom v Trnave, strojnícku fakultu a fakultu architektúry. Najviac - 133 ich prišlo cez program Socrates.

Študenti zo zahraničia (bakalárske, magisterské a inžinierske štúdium)

Univerzita Komenského 689

Najviac študentov v minulom školskom roku mali:

Lekárska fakulta UK 221

Jesseniova lekárska fakulta 147

Farmaceutická fakulta 142

UPJŠ Košice 128

Lekárska fakulta 119

Prešovská univerzita v Prešove 19

Univerzita sv. Cyrila a Metodav Trnave 12

Katolícka univerzita Ružomberok 11

Univerzita veterinárskeho lekárstva Košice 215

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre 65

Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica 45

Strojnícka fakulta 42

Stavebná fakulta 30

Fakulta elekt. a inf. 38

Fakulta architektúry 32

Fakulta prevádzky spojov 65

Súkromné vysoké školy (denná forma) 27

Zdroj: Ústav informácii a prognóz školstva, školský rok 2006/2007, údaje za tento budú známe až v priebehu novembra a decembra, v súčasnosti sa robí ich zber.

Najviac štipendistov pochádza z Palestíny

Jednou z ciest, ako sa na Slovensko dostanú zahraniční študenti, sú štipendiá, ktoré poskytuje slovenská vláda. Určené sú zahraničným Slovákom a študentom z rozvojových krajín. Uchádzači o udelenie štipendia si môžu svoj študijný program vybrať zo schváleného zoznamu študijných odborov, ktoré je možné študovať na slovenských vysokých školách.

Rozvojové krajiny

V tomto roku tu študuje 207 štipendistov vlády z 54 krajín.

Najviac štipendistov je z Palestíny (22), zo Sudánu, Uzbekistanu a Vietnamu (z každého 11), z Iraku (9), Ekvádora (8), Moldavska a Peru (po 7), ostatné krajiny majú od jedného do päť študentov. Najväčší záujem je o štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Nasleduje informatika na fakultách STU, európske štúdiá a manažment na UK.

Pre študentov 1. a 2. stupňa je štipendium 6000 korún mesačne, pre doktorandov 7000 korún.

Slováci žijúci v zahraničí

Ročne poskytuje vláda štipendium sedemdesiatim zahraničným Slovákom. Spolu je tu v tomto roku 276 takýchto štipendistov

Najviac uchádzačov je zo Srbska, Rumunska a Ukrajiny. Najväčší záujem je o štúdium spoločenských vied, učiteľstva, humanitných vied, ekonomiky a manažmentu, informatiky a prírodných vied.

Najviac študentov študuje na Filozofickej fakulte UKF v Nitre (35), Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (20), Filozofickej fakulte UK v Bratislave (16), Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave (14), Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici (12), Fakulte medzinárodných vzťahov EU v Bratislave (11) a Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva (11).

Výška štipendia je rovnaká ako v prípade študentov z rozvojových krajín.

Zdroj: ministerstvo školstva