Porota ho tento týždeň v Moskve obvinila zo 48 vrážd. On sám je s jej výrokom krajne nespokojný. Trvá na tom, že zo sveta zniesol hneď 63 osôb.
Psychiatri usúdili, že Pičuškin veľmi dobre chápal i spoločenský dosah svojho konania a napriek tomu vraždil rád a s chuťou.
VIDEO: Pičuškin na súde
Úplne v poriadku to však mladík v hlave nemal, čo však nezmierňuje jeho zodpovednosť za spáchané zločiny. Tým skôr, že v záverečnej reči hrdo vyhlasoval: „Robil som si, čo som chcel a nič neľutujem.“
Dôvody jeho zvrátenosti môžu byť rôzne. Samotná matka Natália Pičuškinová ich vidí v nešťastnom detstve.
Bol to uzavretý chlapec. Keď mal len deväť mesiacov, opustil oboch otec, alkoholik a Alexandra vychovával potom dedko, čo mal vodku tiež rád. Keď mal niečo cez 4 roky, spadol z hojdačky na hlavu. Týždeň ležal v nemocnici. Po tomto úraze začal mať problémy s rečou a neskôr v škole i s písaním.
Napríklad nikdy sa nenaučil rozlišovať písmena š a s. A tak skončil v logopedickom internáte, čo bolo za sovietských čias skôr odkladisko pre nepodarené deti.
Chuť k alkoholu zdedil Pičuškin po predkoch a z internátneho života si priniesol úzkostlivú hrôzu zo špiny.
Aj keď pracoval ako skladový robotník v obchode, čistotou len žiaril a takmer vždy, keď sa dotkol nejakej zaprášenej veci, bežal si namydliť ruky.
Prerážať hlavy kladivom a potom prepichovať ostrým drevom preto, aby obete nechrčali, sa však neštítil.
Ako sám hovorí, každý má predsa radosť z niečoho iného.
Autor: Petra Procházková agentúra Epicentrumm, VIDEO: ČTK
