V tej prvej skupine je niekoľko ľudí, ktorí v posledných rokoch triasli poľským verejným životom. Ako Leszek Miller, bývalý ľavicový premiér, pred rokom 1989 člen najdôležitejších grémií komunistickej strany, ktorý o niekoľko rokov neskôr, v inej realite, podpisoval dohodu o pristúpení Poľska do EÚ.
Materský Zväz demokratickej ľavice ho nechcel vidieť na svojej kandidátke, tak sa uchádzal o poslanecký mandát ako kandidát populistickej Sebaobrany. Úplne neúspešne, ako celé toto zoskupenie. Sebaobrana Andrzeja Leppera, podobne ako Liga poľských rodín Romana Giertycha, sú už od nedele viac stranami z učebníc dejepisu ako štruktúrami, ktoré majú vplyv na verejný život v Poľsku. Pritom ešte nedávno boli Lepper a Giertych podpredsedami vlády. Dnes už Giertych, ktorý pred pár mesiacmi robil revolúciu v poľských školách, odstúpil z postu predsedu strany a chce sa venovať práci v advokátskej kancelárii.
Zlomyseľní komentátori zdôrazňovali, že Jarosławovi Kaczyńskému, odborníkovi na ničenie čohokoľvek, sa tentoraz podarilo to najlepšie – vyhodenie Leppera a Giertycha zo Sejmu.
Odstúpenie z politiky vyhlásil aj Aleksander Kwaśniewski, bývalý prezident Poľska, zatiaľ jediný, čo vydržal na tomto poste dve volebné obdobia. Svojej strane však v získaní lepšieho volebného výsledku nepomohol.
V týchto voľbách dôležitú úlohu zohrala mládež a prvovoliči. A zdá sa, že rastie aj nová generácia politikov, ako napríklad Michał Jaros. Tento 26-ročný ekonóm z Občianskej platformy štartoval vo Vroclavi zo 17. miesta na kandidátke a málokto mu dával šance na úspech.
Jaros však využil vo svojej kampani najmä internet. A to mu prinieslo úspech. V nedeľu tento takmer neznámy člen mestského zastupiteľstva, ktorý od strednej školy túžil byť poslancom, získal takmer 5tisíc hlasov. Viac ako Leszek Miller. Aj toto je symbol zmeny, ktorú priniesol nedeľňajší večer.
