Odmietnutie Kaplického projektu futuristickej Národnej knižnice veľmi dobre zapadá do mentality skanzenu, kde sú vítaní cudzinci ako hostia, ale nenávidení cudzinci, ktorí chcú niečo meniť.
Úplne iná atmosféra vládne v Bratislave. Stavia sa tam toľko, že verejná diskusia stráca dych, pretože sa to jednoducho všetko nedá stihnúť okomentovať. Z dokončených stavieb je evidentné, že zvyčajne o žiadnu veľkú architektúru nejde, vznikajú len sofistikovanejšie škatule. Keďže je stále väčší dopyt ako ponuka, dobre sa predávajú aj tie a netreba sa veľmi snažiť. Záchranou by mohli byť štátne zákazky, ale dnešný štát viac zaujíma jeho otec, ako jeho vlastná tvár.
Bratislava určite nie je skanzenom, ale bohužiaľ ani miestom na experiment a inováciu. V meste je veľa peňazí a ľudia sa zmieria so všetkým, čo príde, čo býva úrodná pôda pre architektúru posúvajúcu hranice.
Zatiaľ však iba čisto teoreticky.
