BRATISLAVA. Slovensko má Slovenskú pospolitosť, Maďarsko má Maďarskú gardu. Podobajú sa na seba pravicoví extrémisti na oboch stranách Dunaja a majú voči sebe výhrady?
„Garda je oveľa aktívnejšia, má viac členov a jej aktivity pútajú väčšiu pozornosť verejnosti,“ porovnáva politológ Grigorij Mesežnikov. Podobnosť v uniformách je zjavná, rovnako extrémny nacionalizmus a sklon k rasizmu a xenofóbii. Obe organizácie vystupujú ako občianske združenia.
Nekritizujú sa
Z vyjadrení slovenskej organizácie vyplýva, že Maďarskú gardu nepovažuje automaticky za ohrozenie Slovenska. Zdržanlivejším postojom sa odlišuje od oficiálnej slovenskej politickej scény, ktorá bije na poplach.
„V súčasnosti dokážeme len ťažko posúdiť, či je Maďarská garda skutočnou hrozbou pre Slovensko, alebo je to len organizácia, ktorá si chce chrániť vlastný národ a štát pred rozmáhajúcim sa liberalizmom, boľševizmom a sionizmom, ktorý smeruje k úpadku a biede našich národov, našej viery a našej kultúry,“ píše Michal Laššák, pobočník vodcu pospolitosti na jej internetovej stránke.
„Má naše sympatie, ak skutočne ide o nacionalistov. Na druhej strane máme obavy, ak ide o šovinistov, túžiacich po obnove veľkého Uhorska.“ Maďarské gardy za problém považujú najmä SNS vo vláde.
Garda je mladšia
Maďarská garda vznikla len tento rok a je početnejšia než o dvanásť rokov staršia Slovenská pospolitosť. Gardistov je najmenej 650. Keď sa pospolitosť predstavila ako politická strana 14. marca 2005 na oslavách vzniku Slovenského štátu, v čiernych uniformách pripomínajúcich uniformy gardistov pochodovalo asi 70 členov. V roku 2005 v Rožňave členovia pospolitosti opľúvali sochu Lajosa Kossutha.
Garda dnes vystupuje aktívnejšie, jej členovia okrem slávnostných prísah napríklad upratujú hroby vojnových veteránov. Pospolitosť potom, ako ju vlani Najvyšší súd rozpustil, na verejnosti vidieť málo.
Garda v Maďarsku funguje s podporou mimoparlamentnej extrémistickej strany Jobbik, ktorá na miestnej úrovni často spolupracuje s hlavnou opozičnou stranou Fidesz expremiéra Viktora Orbána. Existujú aj priame prepojenia Fideszu s Gardou. Pri prísahe prvých gardistov rečnila poslankyňa Fideszu Mária Wittnerová.
Slovenská pospolitosť partnerov medzi parlamentnými stranami nemá a so Slovenskou národnou stranou sa nemôžu ani cítiť. „Mali ich tam pochytať, riadne ich vypráskať, vyzliecť z tých uniforiem a poslať niekde k lopate, aby trošku zmúdreli,“ komentoval predseda SNS Ján Slota registráciu pospolitosti ako politickej strany v roku 2005.
Zatiaľ čo niektoré vyjadrenia a celkové smerovanie pospolitosti sú neskrývane rasistické, vedenie Maďarskej gardy sa okrem slávnostných prísah snaží vyjadrovať umiernene a nejednoznačne, aby ho nebolo možné usvedčiť z porušovania platných zákonov vrátane vyvolávania nenávisti k iným etnikám. Zároveň jej predstavitelia hovoria o vytváraní súbežných spoločenských inštitúcií, ktoré by slúžili iba národu a nie zahraničnému kapitálu. Od banky cez poisťovňu po súkromné školy, v ktorých by sa napríklad vyučovalo staromaďarské písmo.
Rýchly zákaz
Slovenská pospolitosť ako politická strana pod vedením Mariána Kotlebu, učiteľa na gymnáziu v Banskej Bystrici, dlho nevydržala. Generálny prokurátor podal návrh na zrušenie pospolitosti na Najvyšší súd a ten ju vlani v marci rozpustil. Pospolitosť v programe vyzývala na vznik stavovského štátu.
Právo voliť a byť volený mali mať členovia desiatich stavov. To je v rozpore s Ústavou. Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním, konštatoval Najvyšší súd.
Extrém zákazala i Budapešť
Priamočiarejší štýl Slovenskej pospolitosti pripomínalo v Maďarsku skôr pôsobenie študentky Diany Bácsfiovej. Tá sa v roku 2004 so svojou skupinou otvorene prihlásila k hungarizmu, maďarskej obdobe fašizmu.
Hlásali totálny štát, zdravili sa na verejnosti zdvihnutou pravicou a oblepili Budapešť plagátmi s fašistickými symbolmi. Súd Bácsfiovú odsúdil za rušenie verejného poriadku na desať dní väzenia, odvtedy na verejnosti nevystupuje.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Duray: Prísahy sú taká opereta
Momentálne je väčší priestor pre radikálnu pravicu v Maďarsku.
Politológ Grigorij Mesežnikov na Slovensku nevidí také podhubie pre aktivity, aké vyvíja garda v Maďarsku.
„V hlavných stranách sú ľudia s radikálnymi nacionalistickými názormi, to posúva pospolitosť na okraj. Ich agendu čiastočne rozvíja SNS. Hoci ona to neprezentuje v takej radikálnej forme.“ Program gardy nevidel, ale „to, čo vidím na stránke Slovenskej pospolitosti, to je extrémizmus a rasizmus“.
Duray: Garda ešte nič nerobí
Stratég SMK Miklós Duray vnímaný na Slovensku ako predstaviteľ maďarského nacionalizmu hovorí, že garda na rozdiel od pospolitosti zatiaľ nič neurobila. „Ich program nepoznám,“ hovorí a prísahu označuje za „dosť operetnú“ záležitosť. „Z toho je ťažké posúdiť, či je to radikálne.“
Duray pridáva k dobru aj telefonát s jedným z členov gardy. Ide vraj o maďarského žida, ktorý mu vysvetľoval, že ich organizácia je len reakciou na vládnu politiku v Maďarsku. „Žid nemôže vstúpiť do organizácie, ktorá je fašisticky naladená,“ argumentuje Duray.
Mesežnikova v Maďarsku hodnotí ako nacionalistický predovšetkým Fidesz, Slobodných demokratov a socialistov až tak nie. „Na Slovensku s nacionálnou agendou pracuje okrem SNS aj Smer, do istej miery HZDS a prvky nájdeme aj v KDH.“
SNS a pospolitosť sa navzájom ostro kritizujú. Ján Slota v minulosti povedal, že „nechce mať s týmito bláznami nič spoločné“. Podľa neho sú to „provokatéri, pomýlení, psychicky narušení mladí ľudia, ktorí si liečia svoje komplexy“. SNS podala aj podnet na zrušenie pospolitosti na Generálnu prokuratúru. Pospolitosť zase kritizuje Slotu.
Orbán radšej mlčí
V Maďarsku sa líder Fideszu Viktor Orbán ku garde nevyjadruje, jej opatrnú kritiku prenecháva nižšie postaveným funkcionárom strany.
Mládežnícka organizácia Fideszu v sobotu v spoločnom vyhlásení s mládežníckymi organizáciami maďarských strán zo susedných štátov vrátane SMK označila gardu za „zlé riešenie oprávnených národných krívd. Je vyslovene škodlivé, ak ktokoľvek na susedné štáty hľadí ako na potenciálnych vojenských nepriateľov.“
(mož, pm)
Garda sú uniformy, pochody i výcvik
Maďarská garda sa označeniu polovojenská organizácia razante bráni.
Maďarskú gardu aj maďarské médiá bežne označujú za polovojenské zoskupenie, napriek tomu, že garda pohrozila žalobou každému, kto by ju takto nazval. Garda chce podľa svojho zakladajúceho dokumentu „v mimoriadnej situácii posilniť národnú sebaobranu“ a plánuje tiež „stať sa súčasťou či chrbticou budúcej Národnej stráže“.
O založení podobnej dobrovoľnej pomocnej vojenskej sily podľa vzoru americkej Národnej gardy sa v Maďarsku už dlho diskutuje.
Členovia gardy nosia uniformy, pochodujú vo vojenskej formácii a počúvajú pritom vojenské povely. Organizuje pre svojich členov „individuálny“ výcvik v streľbe a v sebaobrane. Garda však ako občianske združenie podľa zákona nesmie vlastniť žiadne zbrane.
Slovenská pospolitosť takéto ašpirácie výcviku verejne nikdy nedeklarovala. Nápadná bola vždy svojimi tmavomodrými uniformami podobnými Rodobrane.
Polícia ich oblečenie podobné gardistickému skúmala, ale zo znaleckého posudku vyplynulo, že uniformy nie sú protizákonné.
(pm, mož)
