BRATISLAVA. Keď niekde dopyt po pracovnej sile prevyšuje ponuku, štát má ambíciu podporovať sťahovanie za prácou. Nedostatok pracovnej sily však môžu nahradiť aj ľudia, ktorí za prácou dochádzajú.
Bratislavský kraj takto ročne „kryje“ takmer 70-tisíc pracovných miest, keď poskytuje prácu približne 74-tisícom cezpoľných. Za prácou z neho odchádza 4700 obyvateľov.
To len potvrdzuje, že kraj, centrom ktorého je Bratislava, má „najväčšiu atraktivitu z hľadiska pracovných príležitostí“, píše sa v Prognóze vývoja zamestnanosti do roku 2015, ktorú ministerstvo práce hodlá predložiť vláde.
Ziskovým, hoci omnoho menej, je aj Košický kraj. Ostatné kraje sú „odchádzkové“.
Znamená to, že ľudí, ktorí dochádzajú za prácou do niektorého z týchto krajov, je menej ako tých, ktorí s rovnakým cieľom z neho odchádzajú. Najväčší nepomer má Trnavský, a potom Prešovský kraj.
Podporovať sťahovanie?
Ministerstvo práce má v pláne opäť zaviesť príspevok na sťahovanie za prácou.
Kto bol najmenej tri mesiace v evidencii nezamestnaných, kým sa nezamestnal, by mohol dostať až 40-tisíc korún, ak sa presťahuje najmenej 30 kilometrov od miesta trvalého pobytu.
Ministerstvo navrhuje znova zaviesť niečo, čo sa raz neujalo. V roku 2004 príspevok získalo iba 51 a v nasledujúcom roku 77 ľudí.
Demograf Boris Vaňo úlohu štátu vidí najmä v podpore vzniku pracovných príležitostí. „Rôzne podpory zamerané na mobilitu pracovnej sily považujem za málo efektívne.“
Richard Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) za dôležité pokladá zjednodušiť podmienky na tvorbu pracovných miest, teda „znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce, odstrániť obmedzenia trhu práce vyplývajúce zo Zákonníka práce a vykonávať takú sociálnu politiku, ktorá bude obyvateľstvo motivovať k práci, a nie k poberaniu dávok“.
Dve stránky sťahovania
Sociológ Miloslav Bahna hovorí, že obyvatelia Slovenska sa zriedkavejšie sťahujú a menia zamestnanie vnútri krajiny. Zato majú pomerne vysokú zahraničnú mobilitu.
„Zdá sa, že presťahovať sa za prácou alebo vyšším príjmom do krajského mesta je v porovnaní s odchodom za prácou do zahraničia menej zvažovaná alternatíva,“ povedal.
Až dve tretiny sťahujúcich sa po Slovensku na to majú bytové dôvody alebo nasledujú príbuzného. Zmenou pracoviska alebo priblížením k nemu sťahovanie odôvodnilo 3700 ľudí.
Keď sa nerodí veľa detí, vnútorná migrácia má vplyv aj na zloženie obyvateľstva regiónov, o ktoré ide. Vo všeobecnosti sa totiž sťahuje mladé obyvateľstvo, prevažne od 25 do 34 rokov. A to sú ľudia, ktorí môžu mať – ak ešte nemajú – deti, dokonca priemerne najviac detí.
Kým východiskové regióny takto obyvateľstvo strácajú, cieľové získavajú. Populačná situácia regiónov prvého typu sa tak ešte viac zhoršuje.
Nielenže im ubúdajú zdroje pracovnej sily, ale aj rastie podiel starých ľudí, ktorí už nie sú ekonomicky aktívni.
