Vo svojej funkcii nie je ani štyri mesiace a už si stihol vyrobiť v krajine nepriateľov. Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne Miroslav Lajčák chce zefektívniť fungovanie federálnych inštitúcií v krajine, a to sa nepáči Republike Srbskej. Tá je najproblematickejšou súčasťou federácie Bosna a Hercegovina.
Lajčák zaviedol nové pravidlá, ktoré majú zastaviť zbytočné blokovanie federálnej vlády či parlamentu. Už by sa napríklad nemalo stať, že by jednotliví ministri blokovali reformy len tým, že na zasadnutie neprišli.
Premiér Republiky Srbskej Milorad Dodik sa proti tomu vzbúril a Lajčákovo rozhodnutie označil za „zjavnú diktatúru“ a pohrozil odchodom z centrálnej vlády.
Mení pravidlá, nie ľudí
Podľa tých, ktorí sa snažia presadiť v Bosne reformy, Lajčák len rieši neutešenú situáciu v krajine a nacionalistov zasiahol na citlivom mieste.
„Prvýkrát vysoký poverenec začal namiesto personálnych zmien, ako to robili jeho predchodcovia, robiť systémové zmeny. A to bez toho, aby porušil daytonskú zmluvu,“ povedala pre SME šéfka bosnianskej Liberálno-demokratickej strany Lamija Tanović. Daytonská zmluva z roku 1995 síce ukončila krvavú vojnu v krajine, rozdelila však krajinu na entity a zmrazila tak akýkoľvek demokratický vývoj v krajine. Komplikovaný systém začala zneužívať najmä Republika Srbská.
To sa prejavovalo najmä sabotovaním politických rozhodnutí, ktoré považovali srbskí politici pre seba za nevýhodné. „Lajčák takéto blokovanie teraz stopol,“ hovorí liberálna politička Tanović. „Politici z Republiky Srbskej nechodia do parlamentu, nevolia, iba blokujú politické rozhodnutia. Chcú vytvoriť štát v štáte, ktorý by patril Bosne a Hercegovine iba formálne,“ dodala.
Vyhlásia nezávislosť?
V hre je aj odtrhnutie Republiky Srbskej od Sarajeva. „Ak by tam vyhlásili referendum, výsledok by bol jasný - väčšina by hlasovala za zlúčenie sa so Srbskom,“ povedala Tanović.
Tieto tendencie potvrdila Republika Srbská aj odmietnutím policajnej reformy, ktorá bola podmienkou na integráciu do Európskej únie. Polícia tak bude aj naďalej rozdelená podľa entít na moslimskochorvátsku časť a srbskú. Odhaduje sa, že až tretinu príslušníkov srbskej polície a armády tvoria ľudia, ktorí v nich pôsobili ešte pred vojnou v 90. rokoch, počas ktorej zomrelo vyše stotisíc ľudí.
