BANSKÁ ŠTIAVNICA. Kaplnka sv. Anny, o ktorej existovali archívne dokumenty, ale nikdy doteraz sa nepotvrdila jej existencia, sa našla.
Na jej zvyšky narazili odborníci pri stavebných prácach v priestoroch štiavnickej radnice. Ich súčasťou bol aj archeologický a reštaurátorský výskum, počas ktorého sa narazilo na niektoré fragmenty tejto neskorogotickej stavby.
Odborníci hodnotia objav ako mimoriadne cenný, keďže potvrdil existenciu tejto výnimočnej stavby. Radnica plánuje najzaujímavejšie časti objavu zachovať pre budúcnosť, mali by tvoriť súčasť reprezentatívnych priestorov.
Archeologický výskum robil Martin Miňo z Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici v spolupráci s archeológom Jozefom Labudom zo Slovenského banského múzea.
„Ide naozaj o mimoriadne cenný objav. Potvrdila sa nielen existencia tejto neskorogotickej sakrálnej stavby, ale archeologický výskum by mal dať aj odpoveď na to, ako táto stavba približne vyzerala a ako bola lokalizovaná,“ povedal archeológ Labuda.
Najprv kríž, potom schodisko
Na mieste dnešnej radnice stál už v 14. storočí prízemný dom, v ktorom zasadala mestská rada. O storočie neskôr ho nahradila poschodová budova a k nej v roku 1507 pristavali neskorogotickú kaplnku. „Prvým pozoruhodným momentom bol objav konsekračného kríža, ktorý symbolizuje vysviacku priestoru. To bol prvý krok k presnejšej lokalizácii kaplnky,“ hovorí Labuda. Po krátkom čase sa v jednom z nároží stavby podarilo objaviť aj gotické schodisko. Podľa toho možno usudzovať, že kaplnka zrejme mala aj chór.
Kaplnku pravdepodobne zbúrali pri renesančnej prestavbe v 18. storočí. Objavenie kaplnky sa zaradí k ďalším zaujímavostiam štiavnickej radnice. Stavba je ojedinelá aj netradične orientovaným vchodom zo zadnej strany, vežičkou, prípadne suterénnymi priestormi, kde kedysi sídlila mestská väznica.
Mimoriadny význam Popradu a Bojnej
Predchádzajúce dva roky pokladajú archeológovia z hľadiska objavov ako úspešné. Podľa Karola Pietu z archeologického ústavu SAV v Nitre možno za objavy nadnárodného charakteru považovať výskumy kniežacej hrobky pri Poprade a hradiska z obdobia Nitrianskeho kniežatstva v Bojnej. „Prínos Bojnej vidím aj v tom, že prvýkrát po rokoch ide o systematický archeologický výskum, na ktorý uvoľnila peniaze vláda,“ hovorí Pieta. Zväčša sú totiž archeologické výskumy súčasťou stavebnej činnosti rôzneho druhu, čo archeológovia nepovažujú za dostatočné.
Odborníci veľa očakávajú aj od spolupráce univerzity vo Frankfurte a archeologického ústavu SAV v Nitre. Obe inštitúcie sa spoločne pustili do projektu využívania prírodných metód pri presnom datovaní veľkomoravských hradísk na Slovensku. Tieto moderné postupy by mohli vniesť do histórie hradísk nové svetlo.
Najvýznamnejšie archeologické objavy za posledné dva roky
kniežacia hrobka pri Poprade z prelomu 4. a 5. storočia (objav považovaný za európsky unikát)
výskum hradiska z obdobia Nitrianskeho kniežatstva v Bojnej
objavenie základov kostola z 11. storočia pri Veľkej Čalomii (zrejme jeden z najstarších kostolov na území Slovenska)
objav najväčšieho neporušeného náleziska z doby bronzovej pri Fige
objavenie zvyškov pôvodnej gotickej sakrálnej stavby zo 14. storočia a hrobky v kostole vo Vajnoroch
objav opevnenia keltského oppida pri kostole klarisiek v Bratislave
objav stredovekého pohrebiska blízko Dómu sv. Alžbety v Košiciach
pri výstavbe golfového ihriska v Rajci objavili pohrebisko z mladšej doby bronzovej
(eta)
