Od mája v roku 2004, keď na Slovensku nadobudol platnosť takzvaný antidiskriminačný zákon, zaoberalo sa Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) celkovo 3780 prípadmi.
Pretože Stredisko pôsobilo v Bratislave a množstvo podaní prichádzalo aj zo vzdialených regiónov Slovenska, zrodila sa mylšienka vybudovať 7 regionálnych kancelárií – v Dolnom Kubíne, Humennom, Kežmarku, Kysuckom Novom Meste, Nových Zámkoch, Rimavskej Sobote a vo Zvolene. Ich rozmiestnenie nekopíruje samosprávne členenie Slovenska – vzniklo na základe iných kritérií. „Posudzovali sme sociálnu a hospodársku situácia regiónov, národnostné rozloženie a rozloženie rómskeho etnika, nezamestnanosť, dostupnosť, veľkosť ohrozených skupín, vzdelanostnú a populačnú situáciu,“ vysvetľuje expertka projektu Mária Rostášová. Kancelárie sa od júna tohto roku už zaoberali 330 podaniami a ich klienti sa najviac sťažovali na porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch, pri poskytovaní tovarov a služieb a pri porušovaní práv dieťaťa.
Autor: gal
