LISABON, BRATISLAVA. Európska únia sa po rokoch neúspešných pokusov dohodla na nových pravidlách fungovania. Dokument plný kompromisov medzi členskými štátmi bude známy ako Lisabonská zmluva a nahradí návrh euroústavy, čo pred dvoma rokmi skončila fiaskom, keď ju odmietli v referendách Francúzi a Holanďania.
Ešte ratifikácia
Prečo Európska únia nový dokument potrebuje? Na zefektívnenie činnosti potom, ako narástla na kolos 27 štátov. Slovensko sa pri formulovaní textu zaradilo na rozdiel od Poľska, Česka či Talianska medzi väčšinu štátov, ktoré povzbudzovali vznik dokumentu, no jeho základy nechali formulovať kľúčových hráčov únie, predovšetkým Nemecko. Poliaci a Taliani ešte aj v Lisabone tvrdo rokovali o svojich požiadavkách do poslednej minúty. Analytici hodnotia slovenský postoj ako pragmatický.
Pre Slovensko je zaujímavé, že do roku 2014 budú platiť hlasovacie pravidlá podľa zmluvy z Nice, ktoré sú výhodné pre záujmy menších štátov únie. Potom bude platiť systém dvojitej väčšiny (súhlas 55 percent členských štátov zastupujúcich 65 percent obyvateľov únie).
Lisabonskú zmluvu ešte po podpise 13. decembra v Lisabone čaká ročná a možno i veľmi náročná ratifikácia, ktorá prebehne v národných parlamentoch. V Írsku sa bude konať referendum. Slovenský premiér Robert Fico v Lisabone povedal, že očakáva, že nová európska zmluva „prejde v Národnej rade bez väčších problémov“.
Hlasovanie po novom
Zmluva určuje nanovo váhu jednotlivých štátov v únii, zriaďuje nové posty a mechanizmy hlasovania, rozšíri sa princíp spolurozhodovania Európskeho parlamentu, ktorý sa aj trochu zoštíhli, rovnako ako Európska komisia. Schváliť ju ešte musia jednotlivé štáty v národných parlamentoch a v prípade Írska v referende. Až potom bude jedna z najvážnejších kríz v 50ročnej histórii únie zažehnaná.
„Nerieši všetky otázky, ale vytvára lepší základ na riešenie problémov, či už ide o vytváranie spoločnej politiky v energetike, či v zahraničnej politike,“ myslí si šéfredaktor portálu o EÚ Radovan Geist.
Nový európsky šéf
Zmluva zakladá aj nový post predsedu Európskej rady alebo summitu šéfov štátov a vlád. Po zvolení dostane dva a pol roka na riadenie vrcholných stretnutí. Medzi favoritov patrí britský expremiér Tony Blair. Jeho nástupca Gordon Brown ho odporúčal už včera.
Únia tiež bude mať ministra zahraničia, aj keď formálne takýto názov mať nebude.
Novinky
EUROPARLAMENT
Počet poslancov Európskeho parlamentu by sa po voľbách v roku 2009 mal znížiť zo súčasných 785 na 750.
MENŠIA EURÓPSKA KOMISIA
Počet eurokomisárov sa zníži z 27 na 18. Vyberať ich budú rotačným spôsobom medzi členskými štátmi, mandát bude päťročný. Zmena začne platiť až od roku 2014.
OBOJSTRANNÁ FLEXIBILITA
Umožní prenášanie právomocí do Bruselu a späť na členské krajiny.
VYSTÚPENIE Z ÚNIE
Zmluva po prvýkrát obsahuje klauzulu o vystúpení z únie.
DO ČOHO ÚNIA NEZASIAHNE
Oblasti ako zahraničná politika, obrana a zdanenie príjmu zostávajú v rukách národných vlád.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Slovensko zmluvu schváli
Slovenským parlamentom by reformná zmluva, ktorá má nahradiť euroústavu, mala prejsť bez problémov. Päť zo šiestich parlamentných strán ju plánuje podporiť, proti bude pravdepodobne iba KDH.
„Domnievam, že zmluva bude ratifikovaná s tým, že naši poslanci ju s najväčšou pravdepodobnosťou nepodporia,“ hovorí poslanec KDH Martin Fronc.
Poslanci hnutia spolu s komunistami hlasovali aj proti pôvodnému textu Európskej ústavnej zmluvy, ktorú v roku 2005 podporilo 116 zo 150 slovenských poslancov.
„Očakávam hladký priebeh aj teraz, pokiaľ poznám postoje koaličných partnerov, HZDS nebude proti a neviem ani o výhradách SNS. Aj pán poslanec Kukan povedal, že SDKÚ zmluvu podporí, takže 90 hlasov nebude problém získať,“ hovorí predseda zahraničného výboru parlamentu zo Smeru Boris Zala.
Podporu Lisabonskej zmluve včera pre SME potvrdili aj predstavitelia SNS, SMK, HZDS a SDKÚ.
(mp)
Najspokojnejší boli Poliaci
Poliaci majú blokáciu na večnosť, Briti pokoj od európskych sudcov.
Európski politici si v Lisabone radostne priťukli pohármi k spoločnému dielu, každý z nich však schválenie európskej zmluvy vydával za svoje víťazstvo a zdôrazňovali, ako sa im podarilo obhájiť národné priority.
Kaczyński presadil blokáciu
Na prvom mieste bolo Poľsko. Poliaci chceli zvýšiť svoj vplyv na schvaľovanie európskej legislatívy. Konkrétne tak, aby výhodný systém blokácie, keď stačí, aby dve väčšie krajiny povedali nie a práca na zákone zamrzla, platil záväzne aj do budúcnosti.
To sa im podarilo, aj keď nie stopercentne: blokáciu zmierňuje len právne nezáväzná časť textu, tá záväzná o nej hovorí ako o plnokrvnom pravidle. Rozdiel ocenia len právnickí fajnšmekri a poľská vláda. Praktická zmena je takpovediac nulová.
„Získali sme, čo sme chceli,“ povedal spokojne poľský prezident Lech Kaczyński. Krajina dostala okrem toho aj miesto stáleho generálneho advokáta Európskeho súdneho dvoru, čo zatiaľ ako jediná z veľkých nemala.
Bojovali aj Taliani. Tým sa nepáčilo prerozdelenie kresiel v Európskom parlamente po roku 2009, lebo by Taliani prvý raz v histórii prišli o niekoľkopočetnú paritu s Veľkou Britániou a Francúzskom, napriek tomu, že obidve krajiny majú viac obyvateľov než Taliansko. Rím sa ozval a chcel držať konečnú dohodu v šachu. Preto Taliansku vyšli v ústrety. Po roku 2009 by malo mať o jedného europoslanca viac: 73 rovnako ako Británia.
Briti majú výnimky
Medzi najúspešnejších patrí aj Británia: získala výnimku z prípadných eurozákonov o policajnej spolupráci a z oblasti trestného práva. Znamená to, že krajinu nebudú môcť trestať európski sudcovia za to, že napríklad porušuje nový európsky zatykač.
V Británii totiž nebude platiť. Podobne sa Briti nebudú môcť sťažovať na svoju vládu, že nerešpektuje európsku Chartu základných práv, ani tá sa na Britániu nevzťahuje.
Londýn tiež poistil, že zahraničná politika zostáva v rukách národných vlád a na úrovni únie platí právo veta.
Ostatné krajiny získali drobnosti: Francúzsko napríklad vymazalo zo zmluvy formuláciu, že rovná hospodárska súťaž je „cieľom“ únie a Holandsko dostalo vetu o tom, že ďalšie rozšírenie únie by nemalo paralyzovať blok.
Kateřina Šafaříková
KDH sa obáva o suverenitu
Väčšina politických strán nemá k zmluve závažnejšie výhrady.
Podpredseda KDH pre zahraničie Martin Fronc vníma Lisabonskú zmluvu skepticky.
„Slovensko sa istým spôsobom vzdá kompetencií suverénnej krajiny, priestor na ovplyvňovanie rozhodovania bude podstatne menší ako doteraz.“ Prekáža mu aj to, že v budúcnosti „ak sa veľké krajiny dohodnú napríklad na harmonizácii daní, nebudeme tomu môcť žiadnym spôsobom zabrániť“.
Spokojný Smer
Borisovi Zalovi zo Smeru na texte prekáža iba to, že „euroústava bola o polkrôčik ďalej a reformná zmluva sa trošku zľakla symboliky, ktorá by medzi obyvateľstvom posilnila pocit európanstva“.
Aj Józsefovi Berényimu z SMK chýba snaha euroústavy dostať úniu bližšie k ľuďom. „Ústava bola jeden súvislý text, teraz je to súbor zmlúv, čo bude oveľa komplikovanejšie sprostredkovať občanovi.“
SNS víta, že nový text upustil od európskej zástavy či hymny a „jednotlivé národy si zachovajú identitu“.
Prínos vidí aj SDKÚ
Všetky strany s výnimkou KDH sa zhodujú na prínosoch zmluvy pre Slovensko. Vyzdvihujú zjednodušenie procesov rozhodovania, snahu posilniť pozíciu Európskej únie v zahraničnej politike, či jej otvorenie novým členom.
„Únia potrebovala mechanizmy, aby sme mohli vytvoriť veľmi silné politické a ekonomické zoskupenie, ktoré bude schopné konkurovať Ázii či Amerike,“ hovorí podpredseda HZDS Milan Urbáni.
„Únia teraz môže hrať dôležitejšiu úlohu vo svete, čo jej prináleží,“ povedal Ivan Štefanec z SDKÚ.
Autor: mp,šaf, r
