Víkendy si skôr užívam v lete. Chodím často plávať a na korčule. Veľmi rád však chodím napríklad aj s priateľmi na chatu, kde pre všetkých varím. Varenie je môj koníček od detstva. U nás doma všetci úžasne varili, mama aj otec. A keďže som v Bratislave od štrnástich rokov a chodil som po internátoch, musel som sa naučiť o seba a svoj žalúdok postarať.
Na chatu sa vždy vyberieme tak šiesti-siedmi ľudia. Pred odchodom si vždy urobím presný plán, čo bude na večeru, na obed aj na raňajky. Pripravím si jedálniček, ktorý dám všetkým odobriť, a podľa toho idem nakúpiť. Niektoré jedlá opakujem častejšie a najradšej robím tie jednoduché ako napríklad knedlo, vepřo, zelo. Viem dokonca urobiť aj zemiakovú knedľu. Jediné, čo neviem, sú sladké jedlá, lebo u nás doma nikto nepiekol.
Na chatu chodím rád aj z iných dôvodov. Som medzi ľuďmi a v prírode. Milujem jeseň. Keď je vonku sychravo, začne pršať a vnútri si urobíme príjemnú domácu útulnú atmosféru, uvaríme si čaj, kecáme a pritom hráme spoločenské hry. To je úžasné. No a všetci jedia to, čo uvarím a pochvália ma, aké to bolo super (smiech). Na chate sa dá prežiť úplne iný víkend ako v meste. Tam má človek pocit bezpečia a zároveň aj trocha vzrušujúceho ohrozenia, keďže je to v lese. Sú to také jemné obavy, no skôr príjemné ako nepríjemné. Nehrozí žiadna práca, žiadne vybavovačky. A považujem za veľké šťastie, že mám okolo seba ľudí, ktorým mám rád. Nie sú to také polokamarátstva, ale skutočné priateľstvá. Nie je ich veľa, iba pár, ale ťaháme to spolu už veľmi dlho. Keď sa napríklad nevidíme rok a potom sa stretneme, tak začneme tam, kde sme skončili a vôbec nemáme potrebu si vysvetľovať, prečo sa kto neozval. Jednoducho tam nie sú žiadne výčitky a človek sa cíti medzi tými ľuďmi uvoľnene a dobre. To sú podľa mňa tie ozajstné priateľstvá.
Keďže som gurmán, rád chodím aj do reštaurácií. Slabosť pre reštaurácie mám tiež od detstva. Pre mňa bolo ohromné dať si to, čo chcem, a nejesť to, čo je navarené. Nemám rád tie, kde vám naservírujú niečo úplne obyčajné za veľa peňazí. Ochotne zaplatím viac tam, kde mi ponúknu niečo naozaj delikátne, čo je zážitkom a prekvapením. Mám zopár tipov, kam rád chodím. Napríklad do reštaurácie špecializovanej na cestoviny, kde ich robia čerstvé z cesta, nie zo sušených polotovarov. Postupne sa však človek preje aj jedlami z reštaurácií a dnes som v štádiu, keď mám rád domácu stravu.
Na takéto gurmánske záťahy chodím veľmi rád napríklad so Zuzou Fialovou, ktorá je podobný gurmán ako ja. Stáva sa nám, že začneme raňajkami, ktoré plynulo prejdú do obeda. Nedávno sme jedny takéto absolvovali. Začali sme sardelami, pokračovali sme pečenou kačicou a uzavreli sme to jahodami s maskarpone.
Iný ideálny víkend vždy prežijem, keď idem za rodičmi do Martina. Sú šťastní, keď prídem, a obskakujú ma. Nemusím nič robiť, zobudím sa o desiatej a už je navarené.
Môj vysnívaný víkend je kúpiť si letenku a vyraziť do nejakého veľkomesta, lebo mám veľa kamarátov, ktorí sú tam už zabývaní. Napríklad by som rád išiel do Paríža za jednou mojou talentovanou kamarátkou, ktorá tam hrá v opere.
Viem napríklad aj jeden deň zostať doma v župane a čítať si knižky. No dlhšie ako jeden deň by som nevydržal. Nudil by som sa. Na usadené domáce víkendy mám ešte čas. (zš)
FOTO SME - Pavol Funtál
