"Často ma pálili cigaretami. Telo mám pokryté ranami. Raz som dokonca stúpil aj na mínu. Pri takejto práci musí mať človek zmysel pre humor."Vlani odsúdil parížsky súd Boba Denarda viac-menej symbolicky na päť rokov väzenia za pokus o štátny prevrat na Komorských ostrovoch v roku 1995. Trestu sa však najslávnejší žoldnier na svete vyhol. Pred týždňom 78-ročný a trpiaci Alzheimerovou chorobou zomrel.

Zlé jazyky tvrdili, že diagnóza mu prišla vhod najmä počas vlaňajšieho súdneho procesu. Na nič, čo ho podľa obžaloby usvedčovalo, si nepamätal. Jeho činy sa však vryli do histórie niekoľkých afrických štátov. Tam, kde sa nečakane objavil, nikdy veľa nechýbalo k vojenskému prevratu.

Cynik

Denard, vlastným menom Gilbert Bourgeaud, sa narodil v roku 1929 vo francúzskom Bordeaux otcovi-komunistovi a matke-roajalistke. Takýto pôvod sa nepochybne podpísal na jeho neskoršom politickom cynizme. Vojenské a súčasne aj vojnové skúsenosti nadobudol v službách francúzskeho námorníctva v Indočíne a v Alžírsku.

Najvyššia hodnosť, akú počas oficiálnej trojročnej kariéry v námorníctve dosiahol, bol slobodník. Sám sa neskôr povýšil na plukovníka. Začiatkom päťdesiatych rokov pôsobil v koloniálnej polícii v Maroku a neskôr, počas alžírskej vojny, pracoval pre francúzsku tajnú službu. S touto inštitúciou sa vlastne nikdy nerozlúčil: po zvyšok života ho sledovala ako objekt rastúceho záujmu.

Svoju tridsaťročnú kariéru nájomného vojaka naštartoval v roku 1960 v krvavom konflikte v Katange, na suroviny bohatom regióne Konga, kde sa bojuje dodnes. Preslávil sa hneď so svojou bandou nazývanou "Les Affreux"(Škaredí). Členovia, ktorí ho neskôr zradili, rozširovali historky ako Denard za zjednanú sumu vedie do kmeňových bojov gang patologických zabijakov.

Vojnové stopy

V roku 1963 bojoval Denard v občianskej vojne v Severnom Jemene, kde cvičil povstaleckú armádu. Už v tomto období bol konkurenciou uznávaný ako schopný vodca a vojenský stratég. Ako taký sa v nasledujúcich desaťročiach objavil vždy v kritickej chvíli počas mnohých revolúcií a vojenských konfliktov na území Rodézie (dnešného Zimbabwe), Jemenu, Iránu, Nigérie, Beninu, Gabonu, Angoly a Zairu (dnešného Konga).

Najznámejšou zostáva jeho intervencia na Komorských ostrovoch, kde štátny prevrat dovedna zorganizoval štyrikrát. Vyhnal odtiaľ prezidenta Ahmeda Abdallaha, ktorý v roku 1975 na ostrove vyhlásil nezávislosť. Denard po prvom prevrate prezieravo odišiel "za prácou" do Beninu a Rodézie. Na Komory sa vrátil v roku 1978 so 43 žoldniermi a podnikol tam úspešný prevrat proti prezidentovi Ali Soilihovi, ktorý bol za nejasných okolností zavraždený. S Denardovou pomocou sa prezidentom stal paradoxne opäť Abdallah. Denard riadil Abdallahovu osobnú 500-člennú ochranku až do roku 1989.

Islam a návrat do Francúzska

V osemdesiatych rokoch Denard konvertoval na islam, oženil sa s atraktívnou ostrovankou a jeho mocenský vplyv na Komorách rástol. Abdallah, z obavy pred pučom, dal Denardovi náhle rozkaz odzbrojiť armádu. Informácia prenikla do armády, kde sa našiel oportunistický dôstojník, ktorý prezidenta zastrelil a Denarda ťažko zranil. Toho o pár dní neskôr evakuovali francúzski výsadkári do Juhoafrickej republiky.

V deväťdesiatych rokoch sa Denard usadil v rodnom Francúzsku. Podľa susedov v Bordeaux vyzeral ako vidiecky šľachtic na dôchodku. Väčšinu času trávil prechádzkami v borovicových lesoch v okolí svojej rezidencie. Za prácou sa naposledy vydal v roku 1995 znovu na Komorské ostrovy. Nového prezidenta zvrhol s pomocou 30 mužov. Do následnej rukojemníckej drámy zasiahla už aj francúzska armáda, a Denarda konečne prichytila pri čine. Tak sa nakoniec dostal pred parížsky súd.

Tajné spisy

Obžalovali ho z podielu na organizácii atentátu na Abdallaha, ale prokuratúre chýbali presvedčivé dôkazy. Denard bol odsúdený až za zvrhnutie režimu v Benine a za "členstvo v gangu, ktorý páchal zločiny". Tresty mu pre vysoký vek a zdravotný stav odložili. Zrejme aj preto, že väčšinu svojich operácií podnikal s tichým súhlasom francúzskej vlády. Ta nezasiahla ani raz, keď rôzne africké štáty žiadali jeho vydanie. Na francúzskom ministerstve zahraničných vecí vraj Denardovi vždy závideli jeho rozsiahle styky s africkými politikmi - demokratmi aj diktátormi.

Okolo života aj smrti Boba Denarda prevládajú otázniky. Fakty, ak vôbec existujú, sa skrývajú v tajných spisoch. Sám Denard sa publicite dôsledne vyhýbal s výnimkou jediného rozhovoru pre agentúru Reuters v osemdesiatych rokoch, odkiaľ pochádza jeho známy výrok o potrebe zmyslu pre humor pri krvavej práci. Francúzsko a Afrika na neho budú spomínať s dávkou romantiky ako na večného rebela a neohrozeného veliteľa, ktorý organizoval dobrodružné puče s hŕstkou žoldnierov na nafukovacích člnoch či na motorkách.

* 7. 4. 1929
✞ 13. 10. 2007

• Narodil sa a zomrel vo Francúzsku, hoci takmer celý život prežil v Afrike
• Začiatkom 60. rokov bojoval v konžskej Katange
• Zorganizoval tucet štátnych prevratov, z toho štyrikrát (1975 až 1995) na Komorských ostrovoch v júni 2006 ho odsúdili vo Francúzsku za člensvo v gangu, trest nenastúpil
• Celý život sa úspešne vyhýbal spravodlivosti

Autor: Roman Lipták, Johannesburg