BRATISLAVA. Nezamestnaní môžu mať od budúceho roka menej prísny režim hlásenia sa na úradoch práce ako doteraz. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má v úmysle dať úradom práce viac voľnosti v rozhodovaní.
Ďalšou zo zmien je úprava aktivačných prác nezamestnaných pre obec.
Na úrad možno raz za mesiac
Ministerstvo navrhuje, aby si úrady samy určili, ako často ich nezamestnaní musia navštevovať, nesmie to však byť menej ako raz mesačne.
V súčasnosti má mesačný režim hlásenia ten, kto sa rekvalifikuje, robí takzvané aktivačné práce alebo sa zúčastňuje na určitých programoch zamestnanosti. Dlhodobo nezamestnaný musí úrad navštevovať raz za sedem, ostatní raz za 14 dní.
Frekvencia návštev na úrade práce by závisela od toho-ktorého úradu. Pre dlhodobo nezamestnaných by to stále bolo menej často ako dnes.
Marián Mesiarik, riaditeľ úradu práce v Novom Meste nad Váhom, s takýmito zmenami súhlasí, myslí si, že v zákone by sa nemala stanovovať ani minimálna periodicita návštev. „Pravidelné hlásenie sa nezamestnaného na úrade práce určite nevyrieši jeho problém,“ povedal Mesiarik. Za potrebné pokladá pristupovať k nezamestnaným individuálne a viac prihliadať na to, či majú vôbec záujem pracovať.
Práce pre obec: raz a dosť!
Zmena by sa mala týkať aj aktivačných prác. Práce pre obec by mohol robiť iba dlhodobo nezamestnaný, iba šesť mesiacov a iba raz. Dnes zákon neurčuje dĺžku menších obecných služieb. Hovorí len, že to má byť najmenej 10 hodín týždenne a 40 hodín mesačne. „Jedným z dôvodov je zrýchlenie obratu uchádzačov o zamestnanie pri získavaní pracovných návykov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Oľga Škorecová.
So zmenami systému aktivačných prác nesúhlasí Združenie miest a obcí Slovenska. „Nechceme, aby sa menilo to, čo sa v praxi osvedčilo a v prevažnej miere funguje,“ povedal výkonný podpredseda združenia Jozef Turčány. Nemyslí si, že takto by sa na prácach vystriedalo viac ľudí. Touto zmenou by sa podľa Turčányho zvýšili náklady na administratívu.
Ministerstvo návrh obhajuje argumentom, že v niektorých odvetviach chýba kvalifikovaná pracovná sila. „Nie je účelné držať nezamestnaných na menších obecných službách,“ povedala Škorecová.
Pracovať sa neoplatí?
Na Slovensku je okolo 30-tisíc voľných pracovných miest. Ľudia, ktorí sú v evidencii nezamestnaných roky, ich zväčša nemôžu obsadiť preto, že nemajú potrebnú kvalifikáciu a už ani pracovné návyky.
Ústredie práce sa chce zamerať na tých, ktorých do evidencie nezamestnaných zaradili napriek tomu, že majú dobré predpoklady na to, aby si našli prácu. „Niektorí úmyselne neprejavujú záujem o voľné pracovné miesta,“ hovorí Ján Sihelský, generálny riaditeľ ústredia. Zaevidovať sa dajú podľa neho preto, aby si vybrali dávku v nezamestnanosti.
Sihelský povedal, že chcú viac odhaľovať, či človek neodišiel zo zamestnania práve preto, aby mohol využiť sociálne zabezpečenie.
Milan Bušo, poradca Konfederácie odborových zväzov, spochybňuje celkový efekt tejto akcie. „Bude ťažké dokázať takýto úmysel, a preto je otázna,“ povedal. Na aké dávky a príspevky má nárok nezamestnaný
Dávka v nezamestnanosti
V zásade patrí tomu, kto bol zamestnaný najmenej tri zo štyroch rokov, kým ho nezaradili do evidencie nezamestnaných. Okrem toho si ju môže nárokovať človek, ktorý bol najmenej dva roky zamestnaný na určitú lehotu.
Denná dávka predstavuje 50 percent denného vymeriavacieho základu poistenca, čiže jeho priemernej dennej (hrubej) mzdy, za tri alebo dva roky predchádzajúce jeho zaradeniu do evidencie nezamestnaných. V prvom prípade mu dávka patrí šesť mesiacov, v druhom prípade štyri.
Aktivačný príspevok
Nezamestnanému, ktorý je v hmotnej núdzi, príspevok patrí vtedy, keď
neštuduje denne, ale akoby popri zamestnaní či externe, a ešte nemá vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, čiže titul magistra, inžiniera alebo doktora (medicíny),
sa zúčastňuje na „vzdelávaní a príprave na trh práce“, čiže napríklad na rekvalifikácii, alebo
vykonáva takzvané aktivačné práce, čiže menšie obecné služby alebo dobrovoľnícke práce.
Ak ho z evidencie nezamestnaných vyradia pre nespoluprácu, nárok na príspevok stratí.
Príspevok predstavuje 1900 korún mesačne.
Vzdelávanie a príprava na trh práce
Na prvú rekvalifikáciu, o ktorú zväčša ide, nezamestnanému úrad môže do dvoch rokov od nástupu na ňu prispieť až do výšky 100 percent nákladov. Ak ide o druhú takúto aktivitu, tak do 75 percent nákladov; ak o tretiu, štvrtú, a tak ďalej, do 50 percent nákladov.
Úrad tomu, komu rekvalifikáciu zabezpečuje, uhradí výdavky na stravovanie, ubytovanie i cestovné. Ak sa nezamestnaný stará o dieťa, ktoré ešte nezačalo chodiť do školy, úrad mu môže poskytnúť „príspevok na služby pre rodinu s deťmi“. Na jedno dieťa to predstavuje najviac 1200 korún mesačne, na každé ďalšie dieťa najviac 900 korún mesačne.
Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe
Absolventská prax je určená každému do 25 rokov veku, koho v evidencii nezamestnaných vedú najmenej 15 dní. Vykonávať ju možno najviac šesť mesiacov v rozsahu 20 hodín týždenne. Potom ju možno znova absolvovať najskôr po jednom roku.
Príspevok, ktorý úrad praktikantovi poskytuje, predstavuje 1700 korún mesačne.
Od budúceho roka by si podľa návrhu ministerstva práce prax nebolo možné zopakovať. Zato príspevok by bol vo výške životného minima jednej plnoletej osoby, čo predstavuje 5130 korún.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
Poskytnú ho tomu, kto po najmenej štyroch mesiacoch v evidencii nezamestnaných začne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Aby mu ho neodňali alebo ho nemusel vrátiť, podnikať musí nepretržite najmenej dva roky.
Najprv treba o príspevok požiadať na svojom úrade práce, potom absolvovať „prípravu na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti“ (zabezpečí úrad) a predložiť podnikateľský zámer spolu s predpokladanými nákladmi na začatie činnosti.
