BRATISLAVA. Ústavný sudca Juraj Horváth chce zostať vo funkcii. Trest za krátenie dane nepovažuje za dôvod na odchod.
Poslanec SMK a dnes trnavský vicežupan József Kvarda hovorí, že keď navrhol Juraja Horvátha z Komárna za ústavného sudcu, o jeho delikte z minulosti nevedel. Horváth pritom tvrdí, že svojich navrhovateľov o odsúdení informoval.
„Keby ma informoval, povedal by som mu, že nemá šancu. Nikomu to ani nenapadlo,“ povedal Kvarda.
„Nečudujem sa, ja by som to tiež poprel, keby som bol na jeho mieste,“ hovorí Horváth.
Správny kandidát je z juhu
„Hľadali sme nejakých schopných právnikov z juhu,“ hovorí Kvarda na otázku, ako sa v SMK dostali k Horváthovi. Okrem neho navrhovali za sudkyňu ešte Oľgu Szabovú, bývalú starostku Patiniec. Tá neprešla.
„Niekto ma naňho upozornil, ale nie som si istý, kto to bol,“ tvrdí Kvarda. Podľa neho je to „otázka morálky“, ako sa sudca zachová, ale to, že bol v minulosti odsúdený, sa Kvardovi nepáči.
Sudcu odsúdili v roku 1996 za to, že ako majiteľ firmy neodviedol asi 270tisícovú daň z obratu z predaja áut dovezených zo zahraničia. Horváth hovorí, že o tom, že taká daň existuje, nevedel, a keď ju chcel zaplatiť, súd mu to neumožnil.
„Nie je taký zákon, ktorý by mi predpisoval, aby som z funkcie odstúpil. Ani odstúpiť nemienim,“ povedal Horváth.
Zákon na kandidátov ústavných sudcov dnes kladie menšie nároky ako na obyčajných sudcov. Tí musia predkladať odpis z registra trestov. V ňom sú všetky tresty, aj tie zahladené. Horváth predložil len výpis, kde zahladené nie sú uvedené.
Aj preto chce minister spravodlivosti Štefan Harabin legislatívu zmeniť. Myslí si, že všetci sudcovia Ústavného súdu by už dnes mohli predložiť odpis z registra trestov, aby bolo zrejmé, že oni takú minulosť nemajú. Zákon im to však neprikazuje.
„Treba zdôrazniť, že človek s takýmto trestom by nemohol byť ani len radovým príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, nie to ešte rozhodovať o najzávažnejších právnych otázkach v štáte,“ povedal Harabinov hovorca Michal Jurči.
Horváth odmieta argumenty, že doteraz bol vo funkcii vydierateľný, lebo fakt o jeho odsúdení nebol známy.
„Nikto ma nevydieral. Keby ma vydierali, nahlásil by som to a vyslovil by som zaujatosť,“ povedal.
Prezident zatiaľ nekoná
Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková ani prezident Ivan Gašparovič jeho prípadné odvolanie nijak neriešia.Zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o postavení jeho sudcov hovorí, že predseda Ústavného súdu „je povinný bez zbytočného odkladu poslať prezidentovi Slovenskej republiky právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin sudcu“.
V ústave sa píše, že prezident po tom, čo rozsudok dostane, sudcu odvolá.
Macejková hovorí, že podľa nej sa to týka len aktuálnych rozhodnutí, a nie starého rozsudku, a preto vo veci nič nepodnikne.
Horvátha súd odsúdil v roku 1996 a dnes, ako aj v roku 2002 keď sa sudcom stal, mal už trest zahladený.
Prezident zase hovorí, že on sám odvolanie sudcu iniciovať nemôže a podnety z médií mu nestačia. Čaká preto, či mu niekto rozsudok pošle. Čo by urobil, keby rozsudok dostal, jeho hovorca Marek Trubač neprezradil. V apríli 2002 ešte ako poslanec Národnej rady za Horváthovo zvolenie tiež hlasoval. O jeho minulosti nevedel.
„Výklad zákona je problematický, nie je tam napísané, či sa to vzťahuje na zahladený trest,“ povedal Trubač.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin na otázku, či nepošle prezidentovi rozsudok, neodpovedal. „Nebudeme nikomu diktovať ani vnucovať náš právny názor. Pán prezident je štátnik a právnik, a vie, čo má robiť,“ povedal hovorca Michal Jurči.
Stĺpček Romana Pataja
Hlavy v piesku
Predsedníčka Ústavného súdu Macejková neurobí nič, čo by mohlo pripraviť o kreslo Juraja Horvátha. Nedočkali sme sa od nej ani slovka o tom, že je neakceptovateľné, aby bol ústavným sudcom človek v minulosti právoplatne odsúdený za trestný čin.
Prezident Gašparovič urobil o trochu viac. Pripustil, že zákon, ktorý súčasný stav umožnil, nie je dobrý a treba ho zmeniť. Zároveň však oznámil, že výklad práva je v tejto kauze problematický a čaká na podnet, aby konal.
Teraz alibistické odvolávanie sa na zákony neobstojí. Od „štátnika a právnika“
by bola namieste jednoznačná výzva na odstúpenie sudcu a nápravu nenormálneho stavu. Prezident Gašparovič nám však iba medzi riadkami naznačuje, že sa mu čosi nepáči. Tak sa však správa opatrný právnik, ale štátnik určite nie.
A čo nám mlčaním naznačuje Ivetta Macejková? Nič povzbudivé.
