BRATISLAVA. Priveľa zblokovaných striel, ktoré pálili obrancovia Vancouveru, priviedlo trénera Alaina Vigneaulta k myšlienke skúsiť niečo iné.
Dal rozložiť približne štyri metre za modrou čiarou stoličky a hráči mali okolo nich strelou dostať puk do bránky. „Niečo podobné som ešte nezažil, ale každá drobnosť na vylepšenie streľby nám môže pomôcť,“ cituje stránka nhl.com obrancu Aarona Millera.
Malé bránky, makety či streľba na obruče
Podobné netradičné metódy nie sú ničím novým, každý tréner, a nielen hokejový, občas niečo vymyslí.
„V trenčianskej Dukle sa dodnes hráva na maličké bránky s rozmermi okolo tridsať centimetrov. Okrem streľby išlo aj o presnosť finálnej prihrávky. V Rusku sú bežné rôzne pozvárané makety, čo imitujú súpera. V Amerike sa počas prípravy na suchu strieľa z trenažéru aj do basketbalových obručí otočených navýšku,“ povedal Július Šupler, tréner hokejovej reprezentácie. Aj Jozef Golonka si spomenul na trénera, ktorý experimentoval. „Bol z Kanady a doniesol pivové debničky. Museli sme ich jednu po druhej preskakovať.“
Z útočníka urobí brankára
Netradičné metódy občas na tréningu použije aj futbalový tréner Vladimír Goffa.
„Keď sa nedarí útočníkovi, postavím ho do brány, pokojne aj na celý tréning. Nech si uvedomí, aká je veľká a že by nemal byť problém trafiť ju. Namiesto zaužívanému súboju mladých a starých hrajú proti sebe vysokí a nízki, alebo potetovaní a nepotetovaní. Raz som potreboval finančne potrestať dvoch hráčov, dohodli sme sa, že ma pozvú do najlepšej reštaurácie, kde sme spolu hodovali. Oni to všetko museli zaplatiť. To bol ich trest. Podobné drobnosti zabavia, uvoľnia atmosféru, občas sú potrebné, ale je to skôr jednorazový recept.“
Pamiatky, nie tréning
Prvý kouč slovenskej mužskej basketbalovej reprezentácie Miroslav Rehák tvrdí, že občas sa stane, že trénera k takýmto experimentom dovedie skoro až zúfalstvo.
„Keď sa družstvu nedarí a treba uvoľniť napätie,“ povedal a potvrdil, že aj v basketbale sú tréneri vynaliezaví. „V Interi sme mali figurínu obrancu, cez ktorú hráči strieľali, na zlepšenie citu na loptu hádzali trestné hody futbalovou alebo volejbalovou loptou. Mne sa osvedčil psychologický experiment. Na zájazde reprezentácie do Číny a Japonska sme vypustili doobedňajšie tréningy, namiesto nich sme chodili po pamiatkach. Hráči si to pochvaľovali, zvýšila sa aj ich koncentrácia na basketbal.“
Heavy metal do uší
Viacerých experimentátorov si pamätá hádzanársky tréner Tomáš Kuťka. „Ladislav Gross stoličky na tréningu používal pravidelne. Aj keď sa mu ostatní smiali, že neplnia taktické pokyny. Jozef Oravec v Partizánskom pozväzoval hráčky švihadlom, aby sa naučili v obrane presúvať kompaktne. Tréner Ladislav Zacharides netradičným spôsobom vlastne postavil po zranení na nohy krasokorčuliara Jozefa Sabovčíka. Odrezal spodok guľatiny a dal na ňu dosku. Vytvoril labilnú plošinu a robil s ním cviky na rovnováhu tak dlho, kým sa poranená noha opäť nenaučila zvládať záťaž.“
Psychologický grif použil aj sám Kuťka. „Keď sme sa chystali s hádzanárkami do Juhoslávie, kde bývalo búrlivé publikum, púšťal som im počas tréningu heavy metal. Aby si zvykli.“
Autor: slo, rh, ju
