BRATISLAVA. Guvernér Ivan Šramko povedal, že centrálna banka zvýši koncom októbra svoj inflačný odhad. „Ceny potravín posunú infláciu do vyšších hodnôt,“ citovala guvernéra tlačová agentúra ČTK. Rovnako za tým stojí aj rast cien energií. Guvernér v súvislosti s prijatím eura povedal aj to, že zdražovanie potravín zatiaľ inflačné kritérium neohrozí.
Priemernú medziročnú mieru harmonizovanej inflácie na tento rok NBS odhadovala vo výške 1,7 percenta. Hlavný ekonóm UniCreditbank Viliam Pätoprstý predpokladá, že by svoj odhad mohla posunúť o dve desatiny nahor.
Očakávania vyššej inflácie by podľa ekonómov nemali presvedčiť centrálnu banku, aby zvýšila svoje úrokové sadzby. „Národná banka chce prehodnotiť infláciu pre rast cien potravín, ktoré neovplyvňuje svojou menovou politikou,“ povedal hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
Ak sa koruna oproti euru neoslabí, NBS podľa Pätoprstého nemá dôvod upraviť úrokovú sadzbu. S tým sa skôr neráta.
Základná sadzba NBS je dnes 4,25 percenta. Kľúčová sadzba eurozóny je na úrovni štyroch percent. V budúcom roku by sa sadzby mali zjednotiť. „Predpokladáme, že dvojtýždňová sadzba eurozóny sa meniť nebude,“ povedal Štefanides. Znamená to, že kľúčová sadzba našej centrálnej banky by sa mala znížiť. Zdražieť by nemali ani hypotéky, hoci oficiálne sadzby NBS sú len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú ich cenu. „Je ťažké odhadnúť, ako sa za rok zmení úverové riziko bánk. No predpokladáme, že by sa v otázke úročenia úverov nemalo nič výraznejšie meniť,“ povedal Štefanides.
Aj keď potraviny majú podľa európskej metodiky v spotrebnom koši váhu 15 percent a energie, teda elektrina, plyn a iné palivá 15,3 percenta, zdražovanie týchto položiek by nemalo ohroziť plnenie inflačného kritéria. „Rast cien potravín je viditeľný aj v ostatných krajinách v Európe, čo spôsobí nárast cenovej hladiny aj v týchto krajinách,“ povedala analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Následne by malo prísť i k posunu hodnoty kritéria smerom hore.
