Záujem žiakov a študentov základných a stredných škôl o účasť v jednotlivých vedomostných olympiádach za posledné roky klesol, ale len mierne. Aj to sa dá vysvetliť tým, že stále stúpa počet súťaží. Výraznejšou zmenou je, že žiaci majú väčší záujem o humanitne orientované olympiády.
Aj tak však najstaršou a stále aj najmasovejšou je u nás matematická olympiáda. Jej prvý ročník sa uskutočnil pred 57 rokmi a pri jej zrode stál dnešný profesor Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Prešove Lev Bukovský. Doteraz odolali všetkým zmenám v školstve.
"Zatiaľ čo pri návrate športovcov z olympiád víťazov čakajú novinári a sláva, víťazi predmetových olympiád niečo podobné nezažívajú. Ich sláva nezapĺňa časopisy," povedala Jozefína Jambrichová, vedúca oddelenia podpory talentu z Iuventy, ktorá má na starosti realizáciu súťaží na Slovensku. Práve jej organizácia koordinuje tradičné predmetové olympiády. Okrem tých však existujú aj iné podobné súťaže.
Podobne uvažuje aj docent Pavel Novotný zo Žilinskej univerzity, ktorý je predsedom krajskej matematickej olympiády. "Myslím si, že záujem o medzinárodné olympiády do šírky klesá, ale do hĺbky rastie. O ten pokles sa pričinili aj médiá. Pripadá mi to, ako keby chceli ľuďom nahovoriť, že zo všetkého najdôležitejšie je vedieť kopnúť do lopty alebo poskakovať na pódiu. Na raste do hĺbky majú zásluhu hlavne študenti, ktorí organizuje korešpondenčné matematické semináre. Oplatí sa trochu si ponamáhať hlavu. Riešiteľov nie je veľa, ale venujú sa matematike intenzívne."
Súťaží sa aj mimo olympiád
Nadané deti, ktoré majú záujem o matematiku, fyziku, informatiku či ekonómiu, svojimi aktivitami napríklad podporuje aj nezisková organizácia P-MAT. Pre žiakov 5. až 9. ročníka základnej školy robí korešpondenčné semináre Pikomat a Pikofyz. Pikomat každoročne rieši okolo 700 riešiteľov, Pikofyz asi 200. "Deti začínajú riešiť korešpondenčné semináre už ako desať - jedenásťročné. Tým, že ich riešia doma v pokojnom prostredí sa nestresujú a je to pre ne vlastne zábava," hovorí tajomník P-MAT Peter Halák. Najúspešnejší riešitelia sa stretávajú na sústredeniach. "Talentovaní žiaci sa takto môžu matematike či fyzike venovať samoštúdiom nad rámec vyučovania. Úlohy do seminárov sú vyberané tak, aby deti museli využívať vlastnú kreativitu, logické myslenie a intuíciu."
S diplomom do školy
Víťazstvo v olympiádach zohľadňujú stredné aj vysoké školy na prijímacích pohovoroch. Študenti, ktorí sa do týchto aktivít zapájajú, však hovoria, že tak robia aj preto, aby si otestovali svoje vedomosti a zručnosti v danom predmete, ktorý ich baví a sú v ňom dobrí. Je to aj možnosť porovnať svoje schopnosti s medzinárodnou konkurenciou.
Za úspechom býva učiteľ
Michal Eliáš učí geografiu na bratislavskom Gymnáziu na Grösslingovej ulici. Jeho študentka Veronika Nógellová získala v auguste na Stredoeurópskej geografickej olympiáde zlatú medailu. Hovorí, že sa snaží svoj predmet učiť tak, aby ho deti mali rady, keďže je jeho koníčkom. "Študent si musí k predmetu získať vzťah. Učiteľ mu ho teda musí predostrieť tak, aby sa preňho stal zaujímavý," hovorí Michal Eliáš. Aj preto sa rozhodol povýšiť geografiu na úroveň matematiky či informatiky a snaží sa študentov na ňu nalákať. V prípade Veroniky Nógellovej, ktorú učí od piatej triedy, sa mu to podarilo doteraz najlepšie.
Martin Kollár učí tiež na Gymnáziu Grösslingova. Je matematikárom dvoch medailistov zo svetovej súťaže. Vrátil sa tam, kde sám študoval. Aj on sa ako študent zúčastňoval na matematických olympiádach. Priznáva, že nebol nejako mimoriadne úspešný, z krajského kola sa vyššie nedostal. S jeho dnešnými žiakmi je to iné. "Úlohou matematikára je motivovať deti. Ak to dokáže, sú schopné všetkého. Nie je to ľahké, ale dá sa to. Ako? Zadávať zaujímavé úlohy neučebnicového typu, ktoré sú rafinovanejšie. Obľubujú problémy, ktoré vychádzajú z reálneho života. To ich oslovuje, baví," hovorí matematikár.
Stačí riešiteľovi matematických olympiád talent? "To je málo, oveľa dôležitejšie ako predpoklady je jeho osobná vôľa. V škole máme 600 detí, z toho je väčšina vynikajúcich v matematike. Napriek tomu sa stane, že len dvaja či traja sú skvelí. Prečo? Lebo len tí na sebe tvrdo pracovali. Občas sa stáva, že talent zostane nerozvinutý. Niektorí študenti ním mrhajú. Ja ako učiteľ vidím, čo by všetko dokázali, ale to by museli chcieť. Rozvíjanie svojho rozumu by sa im však vyplatilo nielen v matematickej olympiáde," hovorí učiteľ Kollár.
"Tí, čo sa chcú zúčastniť na matematickej olympiáde, chodia na krúžok. Tento rok sa prihlásilo dvadsať, chodí asi pätnásť študentov. Na dvojhodinovke raz za týždeň si riešime rôzne staršie úlohy z olympiád, povieme si niečo navyše z matematiky," hovorí učiteľ Kollár. "Na krúžku sa im môžem snažiť pomôcť, ale ostatné musí vychádzať z ich motivácie."
