BRATISLAVA. Vyliezol či nevyliezol Jozef Kopold v nedeľu na vrchol Dhaulágiri (8176 m)?
Jeho poľská partnerka Kinga Baranowská poslala v pondelok domov jasný odkaz: „Nepodarilo sa nám vystúpiť až na štít.“
Slovák si dal načas. Ozval sa až včera. Otázku však nezodpovedal. S rozpakmi priznal: „Nevieme, či sme boli na vrchole.“
Kopoldovo vyjadrenie, ktoré sa objavilo na webovej stránke jeho tohtoročných expedícií s pokusmi o päť himalájskych osemtisícoviek, jednoznačne vysvetlilo len oneskorenie informácie o vrcholovom útoku: „Vrátili sme sa až večer, mokrí a unavení. Fúkalo, napadlo veľa nového snehu, viditeľnosť bola zlá. Cesta spod C1 nám trvala veľmi dlho. Sme však v poriadku, bez omrzlín.“
Kopold a Baranowská, ako vyplýva zo správy, vystupovali hore vedno so Švédom Fredrikom Ericssonom, ktorý mienil ako vôbec prvý zlyžovať siedmy najvyšší vrch sveta. Navyše aj s nemenovaným bezrukým Kórejčanom, ktorému pomáhali dvaja Šerpovia. Výstup, bol „náročný množstvom naváľaného snehu“.
Kľúčový záver vrcholového útoku na Dhaulágiri popisuje Kopold slovami:
„Doliezli sme na vrcholový hrebeň k miestu, kde bola tyčka a kde sa zdalo, že už vyššie nie je nič. Tyčku som aj odfotil. Šerpovia tvrdili, že sme na vrchole, takže to tvrdí aj Kórejčan. Švéd tvrdil, že to vrchol nie je, pokúsil sa ísť ďalej, no o chvíľu sa vrátil, zlyžoval dolu a odišiel zo základného tábora. Už sme sa nestretli. My sami nevieme, či to vrchol bol, alebo nie, hodinky nám ukazovali výšku 8 076 m, čo však nie je smerodajný údaj. Viditeľnosť bola striedavá. Videl som určite predvrchol, ktorý je asi v 7800 m, potom snežilo.“
Kopold má dilemu: „Nevieme teda, či sme boli na vrchole, alebo nie. Preto sú tie správy také zmätené. Musíme si to ujasniť s ľuďmi, ktorí to poznajú a s fotkami. Potom sa určite vyjadríme.“
Kľúčové ujasňovanie ich čaká v Káthmandú. Včera mienili opustiť základný tábor, ale pre návaly snehu doň nedorazili nosiči. „Možno pôjdeme aj späť helikoptérou,“ pripúšťa Kopold.
Autor: mo
