osť.
Známy fakt znie: nášmu hlavnému mestu chýba priestor na tanec. Slovenský občan, tvor prispôsobivý, si, samozrejme, na toto zvykol. Tanečníkom sa však v obmedzujúcich priestoroch tancuje zle a divákom sa tiež nepozerá najlepšie.
Shopping park s umením
A4nultý priestor je malý, Aréna drahá, Stoka už nie je a Štúdio 5 v Slovenskom rozhlase má lepšie domyslený mixážny pult než prepojenie hľadiska s javiskom. A sympatický nový priestor na Dunaji Loď sa viac hodí pre Dorotu Nvotovú.
Predsa len, tanečníci by rovnováhu na javisku mali udržať a riečne vlny im v tom nepomáhajú. Preto, ale nielen preto, sa zrodil odvážny a sľubný projekt Dom T&D. T ako tanec, D ako divadlo. T ako telo, D ako duša.
„Chceme byť alternatívou alebo opozíciou k shopping parkom, do ktorých ľudia prídu a ostanú vyžmýkaní. T&D bude tiež park, ale jeho návštevníci v ňom urobia niečo pre seba,“ hovorí známa choreografka a tanečníčka, odteraz aj riaditeľka Domu T&D Šárka Ondrišová.
Od shopping parkov si prevzali len filozofiu všetko pod jednou strechou. V dvoch budovách tam návštevníci nájdu tanečné predstavenia, doobedňajšie tréningy jogy, hodiny pre seniorov aj pre hendikepovaných, ale aj iné – alternatívnu medicínu, kútik pre deti, ktorých mamy budú v sále tancovať alebo pekáreň s biopotravinami. Od zajtra tam je tiež sprístupnená výstava tanečných fotografií Nora Knappa.
Projekt T&D vzbudzuje nádej, že spiaca „krásavica na Dunaji“ sa možno konečne prebudila z halucinácie o tom, že Kulturfabrik jej netreba. Presnejšie povedané, prebudí. Budapešť si spravila Tűzrakter z bývalej fabriky na laboratórne zariadenia a má multifunkčný Merlin. Pražský divák sa naučil vzorne chodiť do divadla Archa a Ponec akoby bol súčasťou Pavlovových pokusov na podmienečný reflex. Neprekážalo mu, že v Ponci sa kedysi vyrábali skrutky a matice a dnes tam počas predstavení bubnujú vlaky, keď sa rútia do neďalekej hlavnej stanice.
A v Prahe 5, v nevyužívanom industriálnom priestore len nedávno otvorili medzinárodné centrum súčasného umenia Meet Factory. Ale radšej už neskúmajme okolie, nech si nepokazíme pozitívne dojmy, ktoré Dom T&D vyvoláva.
Traja synovia a jedna dcéra
„T&D rieši situáciu v amatérskom tanci na Slovensku. Doteraz pohybovo vzdelávalo ľudí z ulice tanečné divadlo Bralen, po jeho zániku nemajú záujemcovia o tanec kam ísť,“ tvrdí tanečník a choreograf a teraz už aj produkčný T&D Ján Hromada. Tanečníci z Bralenu už teraz skúšajú pod menom Elle Danse v sále v T&D.
„Chceme to tu mať pestré, spájať tanečné žánre, alternatívu aj komercie, všetky veky,“ vysvetľuje Ondrišová. „V Bratislave je teraz dosť tanečných projektov, len im chýbajú priestory.“
V súčasnosti už má T&D preddohody s telesami, ktoré tam plánujú rozšíriť svoju pôsobnosť: latino tanečník Miguel Méndez, jogínka Táňa Jesenská, Anna Sedláčková a Angelika Kováčová s baby fitom. Záujem prejavilo aj tanečné štúdio Jana Gonščáka Tangere a debata prebieha aj so skupinou okolo Johnnyho Mečocha.
Založiť si v Bratislave tanečnú školu s divadlom a mnohými aktivitami vyžaduje okrem romantického titanizmu a odvahy skočiť hlavičku medzi slovenských realitných žralokov, aj solventného investora. Toho nemusela Šárka Ondrišová hľadať ďaleko - nádhernou myšlienkou sa nadchol jej manžel. „Niekoho môžete presviedčať celý život a nepresvedčíte ho. Manžela som presviedčať nemusela, zmenilo sa jeho vnímanie.“
Elle Danse znamená po francúzsky „Ona tancuje“. Je to vlastne dcéra Ondrišových, ktorí vychovávajú svojich troch synov. Deti pripomenuli Šárke Ondrišovej aj to, aké je dôležité, viesť ich k tomu, aby vnímali „jemné veci, ktoré nepotrebujú len šou a adrenalín“.
Cveng a des
Dom T&D ešte ani poriadne nezačal prevádzku, a už sa okrem nadšeného ohlasu tanečnej komunity stretol s podozrievavými názormi. Miletičova ulica patrí medzi lukratívne adresy, v jej okolí stojí napríklad aj najvyšší 100metrový obytný dom v Bratislave Gloria. „Miletičova má cveng, ale súčasne je to stoka. Dejú sa tam strašné veci - pri hale je drvička odpadu, v okolí je veľa bezdomovcov. T&D tento areál len zlepší,“ hovorí Ján Hromada.
Štandardná kapacita zvládne 120 ľudí v hľadisku. Javisko bude cez deň slúžiť ako štyri sály. Na rekonštrukciu starých priestorov oslovili majitelia skúseného architekta Ivana Plicku, ktorý je podpísaný aj pod multifunkčným interiérom výnimočného pražského divadla Archa. Táto scéna spolu s tanečným divadlom Ponec prináša už roky pražskému divákovi tanečné, divadelné, a najmä súčasné lahôdky.
Výborné je, že „hrozí“ aj iná než len architektonická spolupráca medzi T&D a Archou. „Ivan Plicka s riaditeľom Archy Ondrejom Hrabom sľúbili, že by nám posúvali ich produkcie,“ vysvetľuje česko-slovenskú spoluprácu Ondrišová. „V ideálnom stave by v T&D mohli tanečníci získať rezidenčné pobyty,“ plánuje Hromada.
Naostro až o rok
No to už trošku predbiehame. Dnes si T&D kladie otázku, či vybúra stĺpy na sále, alebo nie, a kde nájde parkovacie miesta.
Prvýkrát je Elle Danse sprístupnené verejnosti túto sobotu, kurzy aj večerná „žúrka“ latino sú bezplatné. Ich rozpis, pedagógov aj hostí nájdete na www.elledanse.sk. Ďalšie akcie budú pokračovať v novembri a decembri.
Až do marca sa organizátori posnažia pripraviť dostatok aktivít, aby si „hŕstka divákov“ zvykla chodiť smerom na „centrálne trhovisko.“ Napríklad priviesť do Bratislavy Medzinárodné divadelné štúdio Farma v jeskyni či českú pesničkárku Radůzu. Potom príde čas na rekonštrukciu a potom - o rok na jeseň - sa otvorí T&D naostro.
Azda aj bez záplav
Mohutné záplavy v lete 2002 vyradili pražskú Archu na dlhší čas z prevádzky. „Vďaka“ tomu sa jej príťažlivý program a s ním aj divák naučil chodiť aj do divadla Ponec a chodí tam dodnes, aj keď Archa už funguje na svojom starom mieste.
Azda nepotrebujeme živelné pohromy, aby sme začali chodiť do nového priestoru zasvätenému kráse tanca a tela. A azda sa aj Bratislava dožije prehliadky súčasného slovenského tanca. Takej, aká sa len nedávno konala v pražskom Ponci.
