BRATISLAVA. Slovensko požiadalo Európsku komisiu o ochranu deviatich výrobkov z mäsa. Žiada, aby boli špekáčiky, lovecká, inovecká, ipeľská, liptovská a strážovská saláma, nitran, spišské párky a bravčová domáca klobása chránené ako zaručené tradičné špeciality. Proti sú Česi.
„Viaceré výrobky, pri ktorých slovenská strana požiadala o ochrannú známku, boli vyvinuté v rokoch 1975 – 1985 a vyrábali sa podľa spoločných technických noriem na území celého štátu. Mnohé sa dodnes vyrábajú aj v Česku a na trhu sa predávajú v českej verzii ako lovecký salám alebo špekáček,“ povedal Petr Habáň z tlačového odboru českého ministerstva poľnohospodárstva.
So Slovenskom chce rezort rokovať, ak to nepovedie k výsledku, bude namietať proti žiadosti v Bruseli.
Rovnaký plán má Český zväz spracovateľov mäsa. „Nevidíme dôvod registrovať si tieto výrobky. Nejde o špeciality, ale o bežné výrobky, ktoré nájdeme na trhu kdekoľvek v strednej Európe, prípadne v celej únii,“ hovorí riaditeľ zväzu Jan Katina.
Slovensko: Je to tradícia
Slovenská strana české argumenty neuznáva. „Naši výrobcovia tieto výrobky považujú za špecifické a rozhodli sa ich registrovať na základe nariadenia Európskej komisie,“ hovorí Eva Tomášová zo Slovenského zväzu spracovateľov mäsa.
Nariadenie umožňuje ako tradičný chrániť výrobok, ktorý sa udržal na trhu viac ako 25 rokov, teda viac ako jednu generáciu, zákazníci oň majú stále záujem, stal sa teda tradičným a má dobré meno.
Tomášová nesúhlasí, že špekáčiky sú bežným výrobkom. Tradičné slovenské totiž, ako hovorí pôvodná receptúra, musia byť previazané ručne špagátom, ide teda aj o ručnú výrobu, obsahujú kúsky tvrdej slaniny a sú balené v hovädzom krúžkovom čreve z krajín, kde sa nevyskytlo BSE.
Argumenty Čechov prekvapili aj slovenské ministerstvo pôdohospodárstva.
Českú stranu vopred upozornilo, že má záujem chrániť tieto výrobky, čo krajiny nie vždy robia.
Česi sú však pobúrení, denník Mladá fronta Dnes zverejnil včera názor českého europoslanca Jana Březinu, že by si Česko malo zaregistrovať „smažák“, teda vyprážaný syr.
Spor o kabanos
O ochranu troch mäsových výrobkov požiadali aj Poliaci. Chcú chrániť kabanos, jalovcovú klobásu a loveckú salámu.
Česi nesúhlasia ani s poľskou žiadosťou, Katina hovorí, že nebudú namietať možno len proti jalovcovej klobáse, pretože sa dá pokladať za špecifický výrobok, keďže sa na Slovensku ani v Česku nevyrába.
Výsledok sporu o špekáčiky či kabanos môže byť známy až o štyri roky. Toľko proces registrácie priemerne trvá.
V prvej fáze posudzuje žiadosť zväzov výrobcov ministerstvo, ktoré ju potom posiela do Bruselu. Európska komisia má 12 mesiacov, aby preverila, či spĺňa náležitosti, potom ju uverejní vo vestníku. Ostatné krajiny majú potom ďalších šesť mesiacov na námietky, ak sa neobjavia, výrobok zapíšu do zoznamu.
A aký má registrácia výrobkov význam? „Je to veľmi pozitívne z hľadiska zachovania ich kvality, ako aj z hľadiska reklamy a propagácie,“ povedala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Magdaléna Králová.
Sporili sme sa o oštiepok
Spory krajín nie sú výnimočné. Poliaci tento rok požiadali o ochranu oscypka, čo nepríjemne prekvapilo slovenskú stranu.
Spor vyriešili ministri pôdohospodárstva v máji. „Dohodli sme sa, že Poliaci si dali zaregistrovať výrobok oscypek a Slovensko slovenský oštiepok. Komisia sa doteraz nevyjadrila,“ povedala Králová. Najdlhší spor máme s Maďarskom o tokajské vína, aj ten sa však blíži k záveru. „Únia uznala naše tokajské vína. Musíme sa už len dohodnúť s Maďarskom na určitých špecifických podmienkach výroby ako spoločná kontrola či zosúladenie legislatívy, na čom sa v súčasnosti pracuje,“ povedala Králová.
;)
Mastná vojna
Tak máme v únii novú vojnu. Tentoraz pekne mastnú. Českí výrobcovia údenín sa sťažujú na slovenských a poľských konkurentov, že si chcú uzurpovať špekáčiky, spišské párky a iné údeniny vyrábané vo všetkých troch štátoch. Chcú sa brániť. Ak Európska komisia pridelí ochrannú známku iba slovenským alebo poľským špekáčikom, českí mäsiari verdikt napadnú.
Tvrdia, že nezaspali: len predpokladali, že špekáčiky si nebudú chcieť susedia privlastniť a so Slovákmi vraj bola aj federálna dohoda. Alebo, ako hovorí europoslanec Jan Březina, únia je aj o tisíckach podobných drobností.
Česi, Slováci a Poliaci v tom nie sú sami. Čudnú bitku zviedli Gréci s Dánmi o syr feta a svoje by mohli rozprávať Taliani o parmskej šunke či Francúzi o šampanskom.
Navyše, zďaleka sa to nekončí pri jedle. V pondelok sa odohral jeden z najabsurdnejších sporov v poslednom čase. Išlo o jedno slovo – euro. Bulhari blokovali podpis asociačnej dohody s Čiernou Horou, pretože ich verzia zmluvy obsahovala názov spoločnej meny v latinke, a nie v cyrilike.
V texte nebolo „evro“, ale „euro“ a vláda v Sofii bola pripravená buchnúť pred Čiernohorcami dverami.
Nakoniec do zmluvy šalamúnsky dali medzinárodnú skratku EUR, Čiernohorci si vydýchli a Bulhari sa zapísali ako, povedzme, fanúšikovia surrealizmu v politike.
To hrozí aj v prípade údeninovej kauzy. Jedna vec je totiž ochrana férovej obchodnej súťaže a druhá pasovanie špekáčika za vec národného záujmu.
V českom prípade sa tak stalo.
Ministerstvo poľnohospodárstva oznámilo, že bude proti slovensko-poľskej žiadosti protestovať, aby chránilo české záujmy.
O aké záujmy ide? Zabrániť monopolizácii špekáčikov chcú súkromné firmy pre zisk. Kde je v tom „štátny záujem“?
Štátne či národné záujmy sú predmetom politickej definície a menia sa, niekedy výrazne, v čase. Nesporne medzi ne patrí stabilita meny, vnútorná bezpečnosť, mierové spolužitie so susedmi.
Ale špekáčiky?
Kateřina Šafaříková, dopisovateľka SME z Bruselu
Spory s Českom sa skončili aj na súdoch
Slovenské a české firmy sa sporili o ochranné známky aj na súdoch.
V sporoch firiem o ochranné známky nešlo o ich registráciu v Európskej únii, ale o obchodné využitie. Najznámejšie boli súdy o becherovku, kofolu či tatranky.
Becherovka
Spor vyriešil Krajský súd v Plzni minulý rok. Rozhodol, že darovacia zmluva z roku 1939, ktorou mala licenciu na výrobu likéru dostať aj rodina Hoffmannovcov, nie je platná. Hoffmannovci vďaka nej vyrábali likér v Snine, dnes sa vyrába len v Karlových Varoch.
Tatranky
Horalky a tatranky na Slovensku vyrábal I.D.C. Holding a v Česku Opavia-LU. Firmy sa minulý rok dohodli, že na slovenských sušienkach bude nápis vertikálne, na českých horizontálne a české horalky nebudú mať na obale obrázok plesnivca. „Vždy je lepšie sa dohodnúť, ako živiť sudcov a právnikov,“ povedal Roman Sukdolák, člen predstavenstva I.D.C. Holding.
Kofola
V komunistickom Československu vyrábalo kofolu zo sirupu kofo niekoľko firiem. Autorom receptu však bol výskumný ústav farmácie Galena. Po revolúcii si dala firma, do ktorej sa Galena transformovala, recept na sirup zaregistrovať. Súdne spory aj so slovenskými firmami vyhrala.
(haj)
Trdelník bude asi prvý, ktorý nám zaregistrujú
Slovensko už požiadalo o ochranu šiestich výrobkov, pripravuje žiadosť pre bratislavský rožok.
V Európskej únii možno žiadať o ochranu výrobku na základe pôvodu, zemepisného označenia alebo ako tradičnej špeciality.
Česi už majú na základe pôvodu a zemepisného označenia chránené tri druhy budějovického piva, pečivo štramberské uši, pohořelického kapra a žatecký chmel.
Bratislavský rožok
Slovensko požiadalo o ochranu označenia pre skalický trdelník, slovenskú bryndzu, slovenskú parenicu, slovenský oštiepok, oravský a zázrivský korbáčik. Najbližšie k registrácii má skalický trdelník. 21. októbra vyprší pre ostatné krajiny únie čas, v ktorom môžu našu žiadosť pripomienkovať a komisia ho zapíše do zoznamu.
Ministerstvo pôdohospodárstva najnovšie pripravuje žiadosť pre bratislavský rožok.
V Európskej únii nemá zatiaľ Slovensko chránený nijaký produkt, rovnako sú na tom Maďarsko, Cyprus, Estónsko, Malta, Litva a Lotyšsko.
Taliansko a Francúzsko vedú
Rekordérmi sú Taliani či Francúzi.
Tí prví najmä pre množstvo olivových olejov, regionálnych verzií šunky prosciutto či syrov.
Francúzi okrem svojho oleja chránia aj regionálne odrody ovocia a zeleniny či mušty.
Poliaci majú zatiaľ chránenú len podhalanskú bryndzu, slovenské ministerstvo pôdohospodárstva sa však neobáva, že by preto neprešla žiadosť o ochranu slovenskej bryndze, pretože poľská má ochranu podľa pôvodu a chráni len bryndzu vyrobenú v danom regióne. My žiadame o ochranu podľa zemepisného označenia pre celé územie Slovenska.
Ako tradičná špecialita je chránená v únii napríklad talianska mozarella či španielska šunka serrano.
(haj)
