Nobelovu cenu za ekonómiu za rok 2007 udelili trom americkým vedcom Leonidovi Hurwiczovi, Ericovi Maskinovi a Rogerovi Myersonovi za tak­zvanú teóriu dizajnu.

„Teória, ktorú vytvoril Hurwitz a ďalej rozvinul práve Maskin s Myersonom, pomáha ekonómom identifikovať účinné mechanizmy obchodovania, regulačné modely a hlasovacie procedúry,“ uviedla porota.

Keď predpoklady neplatia

Pred zrodom teórie dizajnu mechanizmov sa vzťahy v ekonomike skúmali takmer výhradne v rámci trhového mechanizmu, ktorý bol postavený na intuíciách Adama Smitha. Na predstave, že trh dokáže ekonomické aktivity optimálne zorganizovať.

Bohužiaľ, je to tak len v prípade splnenia niektorých - nerealistických – predpokladov: Napríklad, konkurencia by musela byť dokonalá, všetci účastníci by museli mať úplné informácie a rozhodovať sa racio­nálne.

Teórie dizajnu mechanizmov umožňujú opísať aj situácie, v ktorých tieto predpoklady neplatia. Môžu tak pomôcť pri navrhovaní riešení slúžiacich na dosiahnutie stanoveného cieľa.

Môže ním byť maximálny spoločenský blahobyt pri vytváraní umelého trhu - napríklad pri obchodovaní s emisiami v rámci Kjótskeho protokolu, či predchádzanie zneužívaniu pri dizajne poistnej zmluvy.

Teórie tohtoročných nobelovcov priniesli niekoľko významných výsledkov. Formálne dokázali, že trhové mechanizmy je ťažké prekonať pri poskytovaní súkromných statkov - napríklad počítačov, oblečenia či bývania, aj v prípade, že všetky predpoklady modelu dokonalého trhu nie sú naplnené. A že naopak verejné statky, ako napríklad národná bezpečnosť, a iné druhy projektov, pri ktorých­ poskytovaní musí spolupracovať viacero nezávislých strán, bude trh poskytovať horšie.

Pre ich financovanie má zmysel využiť iné mechanizmy - napríklad zdaňovanie. Teória mechanizmov zohráva významnú úlohu pri navrhovaní daňových systémov.

Traja nobelisti tiež ukázali, že neexistuje dobrovoľný mechanizmus, ktorý vedie za každých podmienok k transakcii, aj keď je pre všetky zúčastnené strany výhodná. Predaj domu si bude vyžadovať iný mechanizmus ako predaj vedeckého patentu. Výsledky troch nobelistov preto zmenili spôsob, akým vlády privatizujú aktíva a firmy predávajú a nakupujú pomocou aukcií.

Rovnaké záujmy

Prínos ocenených nebol len v obsahu ich teórií, ale aj v tom, že do analýzy fungovania ekonomických transakcií priniesli nové nástroje a matematický – na teórii hier a rozhodovania založený – jazyk. Bez ohľadu na to, že je relatívne málo prístupný, a využívať ho reálne môžu až ľudia na úrovni vzdelania postgraduálneho študenta ekonómie.

Hoci je práca spomínaných troch autorov väčšinou veľmi technická a abstraktná, mala významný vplyv na profesiu aj vonkajší svet. Pre prax je najvýznamnejšia myšlienka motivačnej kompatibility (incentive compatibility). Znamená, že ekonomický mechanizmus má byť navrhnutý tak, aby boli motivácie v ňom vystupujúcich subjektov v súlade s jeho cieľmi. Nie je možné spoliehať sa na etiku či deklarované úmysly – jednotlivci či firmy reagujú na štruktúru mechanizmu a správajú sa v súlade s motiváciami, ktoré v nich vyvoláva.

Napríklad individuálna etika lekára či úradníka môže ovplyvniť jeho správanie – rovnako významné sú však aj odmeny a informácie, ktoré sú súčasťou daného mechanizmu. To, či je lekár platený za odvedený výkon alebo za registrovaného pacienta ovplyvní, koľko nevyhnutnej či zbytočnej práce odvedie.

Prinútiť hráčov, aby odkryli karty

Ako a o čom rozmýšľajú traja nobelisti, si možno predstaviť na príklade privatizácie štátneho letiska. Existuje viacero záujemcov, z ktorých každý si ho cení rozdielne - jeden je zaň ochotný dať 5 miliárd, druhý 12, tretí 20, štvrtý 18, atď. Tejto cene sa v ekonómii hovorí rezervačná cena. Ako by mala prebiehať privatizácia?

To, akú hodnotu má letisko pre jednotlivých záujemcov, vedia len oni. Keby to tak nebolo, štát by stanovil cenu tesne pod najvyššou rezervačnou cenou. Otázkou je, ako navrhnúť proces aukcie tak, aby bol spoločensky efektívny, aby štát maximalizoval svoj výnos, alebo aby sme sa dozvedeli skutočné rezervačné hodnoty účastníkov.

V poslednom prípade je riešenie známe a jednoduché. Je potrebné využiť mechanizmus, kedy letisko dostane ten, čo ponúkol najvyššiu hodnotu, ale za druhú najvyššiu ponuku (takzvaná Vickreyho aukcia). Dá sa ukázať, že v takom prípade všetci účastníci ponúknu svoju rezervačnú cenu. Výsledok je zároveň spoločensky efektívny - letisko dostane ten, čo si ho cení najviac. Podobný postup sa niekedy používa napríklad pri predaji rádiových frekvencií alebo zberateľmi poštových známok .

Hoci spomínaný mechanizmus motivuje účastníkov k odhaleniu rezervačnej ceny, výnos z privatizácie nie je pre predávajúceho maximálny. Navyše, podobná aukcia je náchylná na dohodu medzi účastníkmi. Ak má byť privatizácia odolná voči dohodám, a priniesť čo najviac peňazí, treba použiť inú formu aukcie. Čím realistickejšie sú predpoklady o motivácii a informáciách účastníkov, tým komplikovanejší zvykne byť navrhovaný mechanizmus.

Maskin a Myerson, na základe predchádzajúcich Hurwiczových prác, našli spôsoby, ako o podobných problémoch rozmýšľať všeobecnejšie. Konkrétne, identifikovali spôsoby, pomocou ktorých je možné podobné situácie transformovať na situácie, v ktorých sú účastníci motivovaný poskytovať pravdivé informácie. Vďaka ich prácam je možné analyzovať, aký privatizačný mechanizmus, alebo súkromnú aukciu, použiť pre dosiahnutie rôznych cieľov transakcie.

(mf)

Favoriti neuspeli

Ani tento rok väčšina tipujúcich nobelistov za ekonomiku netrafila.

Predpovedať Nobelovu cenu v ekonómii je riskantné. Pravedpodobne sa totiž stane, že cenu nakoniec dostane niekto, kto v akademických diskusiách nepatril ani len medzi favoritov. Mien, ktoré padnú a ktoré sú komunitou ekonomických profesorov zdôvodniteľné, je každý rok minimálne päťdesiat.

A spoľahnúť sa nedá ani na zaručenú informáciu, že porota prihliada na vek – aby sa ocenenia dožilo čo najviac tých, čo si to zaslúžia. Napriek tomu sa o tipovanie pokúsili mnohí aj tento rok. Kto bol spomínaný najviac?

Chicagský profesor Eugene Fama bol na listine favoritov za to, že dokázal hypotézu efektívnych trhov. Pohyby cien na finančných trhoch sa nedajú predpovedať, pretože všetky verejne dostupné informácie sú už do cien zakalkulované, znelo zhutnené posolstvo jeho práce zo sedmdesiatych rokov.

Keďže Fama pod tlakom empirických zistení o dvadsať rokov odmietol výsledky svojej najslávnejšej práce, stal sa jeho príbeh učebnicovým prípadom vedeckej integrity.

Ekonomické nobelovky sa väčšinou udeľujú tímom. U Famu sa predpokladalo, že by ju dostal so svojím spoluatorom Kennethom Frenchom a s Richardom Thalerom.

(mf)

Autor: Martin Filko (Autor sa zaoberá výskumom rozhodovania, zdravotníckou a behaviorálnou ekonómiou na Erazmovej univerzite v Rotterda