dí.

Tvrdí to najnovšia výročná Správa OECD o vzdelávaní.

Vo všetkých porovnateľných krajinách zarábajú absolventi univerzít viac a zamestnanie si nájdu ľahšie, než ostatní.

Fakty o investíciách

Napriek tomu sa však ukazuje, že neplatí nepriama úmera: čím viac lepšie kvalifikovaných ľudí na trhu práce, tým menej šancí pre ľudí s nižšou kvalifikáciou. Aj toto zistenie obsahuje tradičná publikácia Education at Glance, ktorú Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj OECD vydáva každý rok. Výročná správa obsahuje zaujímavé porovnávania medzi jednotlivými krajinami a zároveň aj užitočné informácie a odporúčania pre vlády v oblasti vzdelávacej politiky.

Najviac vysokoškolsky vzdelaných – až 40 percent – majú v Austrálii, Dánsku, Fínsku, na Islande, v Holandsku, na Novom Zélande, v Nórsku a Poľsku. Podľa OECD to súvisí aj s dĺžkou vysokoškolského vzdelávania. V týchto krajinách je najkratšie, naopak v Nemecku a Rakúsku, kde trvá najdlhšie, je vysokoškolsky vzdelaných len 20 percent mladých ľudí.

Vysokoškoláci nekonkurujú menej vzdelaným

Dôležitým faktom je, že rast počtu ľudí s univerzitným diplomom preukázateľne neškodí uplatneniu ľudí s nízkym vzdelaním na trhu práce. Napríklad medzi rokmi 1995 a 2004 zaznamenali Francúzsko a Írsko a Južná Kórea najrýchlejší rast počtu vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, ale zároveň poklesla, alebo len okrajovo narástla nezamestnanosť ľudí s nízkou kvalifikáciou. Naopak Nemecko, Česko a Slovensko nezaznamenali v tom istom období žiadny nárastuniverzitne vzdelaných, ale nezamestnanosť málo kvalifikovaných tu narástla výrazne.

Výdavky bez efektu

Ukazuje sa však, že investície do vyššieho počtu vysokoškolsky vzdelaných nie sú vždy efektívne. Celkovo vzrástli tieto výdavky v krajinách OECD o 40%, ale podľa analytikov priniesol tento nárast taký efekt, na aký stačil nárast výdavkov vo výške asi 20 percent.

Autor: Zdroj euractiv