Zvláštna zmes detskej trémy so šťastím sa rozliala po tvári Kamila Čontofalského. To, čo si slovenský futbalový reprezentant vyše roka neželal medializovať ani prezentovať, z neho po zápase so San Marínom išlo ochotne i keď potichu.

„Prispievam na siroty. Sám mám štyri dcéry, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie na svete. Pri nich myslím na to, aby sa mali lepšie všetky deti. Kým budem mať za čo, určite mienim pokračovať,“ povedal pre SME 29-ročný brankár Petro­hradu. Pre charitu sa rozhodol sám, nešlo o žiadnu koordinovanú akciu, aké bežia vo vyspelých západných kluboch. „Oslovila ma zástupkyňa UNICEF a neváhal som. Peniaze rozdeľujú oni, ale viem, že naposledy sa z nich zriadila knižnica.“

Futbalový brankár nadviazal na podobné akitivity hokejového reprezentanta Jána Lašáka. Spriatelili sa počas spoločného pôsobenia v Petrohrade. Kamil chytal lopty v Zenite, Lašák puky v drese SKA. „Stále sme výborní priatelia, často sme sa bavili o charite pre deti. Jano podobne zbožňuje svojho Janka a všetky deti sveta,“ dodáva Čontofalský. Lašák ešte pred letnými charitatívnymi exhibíciami v posledných rokoch mal v tichosti pod patronátom detský domov v Hriňovej, kde deti potešili napríklad nové horské bicykle.

Čontofalský nezarába v Rusku málo, no určite nie toľko ako Petr Čech v Chelsea. Lašák ani po zisku titulu najstra sveta 2002 nemal istotu jednocestnej zmluvy v NHL, nehovoriac o miliónových zmluvách jeho bývalých spoluhráčov z Göteborgu. Ale neváhal už vtedy.