Ak futbalista dokáže poslať presný pas na štyridsať metrov spoluhráčovi, ktorý si v momente spracuje loptu, nezáleží, či je súperom Nemecko, alebo amatérsky výber zo San Marína.
Či je niekto dobrý hráč, vidno už na tréningu. Slováci rozhodne drevá nie sú. S loptou vedia dosť. Zvykne sa vravieť, že slabý súper motajúci sa pod nohami, ničiaci snahu hrať, je občas ťažšie prekonateľný než tvorivý. Naši futbalisti zdolali San Maríno ľavou zadnou.
Slováci však v kvalifikačnej skupine o postup na EURO 2008 rovnako ľavou zadnou prehrali doma s Nemeckom a Českom. V týchto zápasoch si naši neprihrali presne ani na päť metrov. Boli drevá.
Do neba volajúci rozpor - proti slabším elegantné výhry, proti silným potupné prehry - ničí náš futbal. Ten treba riešiť. Klásť si kľúčovo otázku, či keď nás budú žrebovať z tretieho či štvrtého koša, je zlé. Zapadá do schémy malosti.
Mnohé futbalové danosti, ktoré naši futbalisti ukázali proti slabému San Marínu, by iste platili aj na Nemcov, Čechov, Írov.
V Dubline i Hamburgu sme z nich aj čosi predviedli. Žiaľ, iba ako chvíľkovú ukážku. Aj to stačilo na prijateľné prehry, hoci v konečnom dôsledku znamenali to isté - stratu bodov. Slovensko, snažíme sa uveriť, nepatrí do kategórie mužstiev hrajúcich na prijateľné prehry.
Náš futbal hľadá svoju tvár. Má predpoklady na klasický stredoeurópsky prejav s prihrávkami na krátko, solídnou technikou a dobrou organizáciou hry.
Ak sa Šesták elegantne preštrikuje medzi šiestimi Sanmarínčanmi, asi si môže trúfnuť aj na sebavedomý súboj s jedným Nemcom.
Ak dokážeme trpezlivo a pokojne dobýjať bránu trpaslíka, zrejme zvládneme hrať organizovane aj proti Česku. Ešte to dokázať v reále.
Vysoké víťazstvo so San Marínom neznamená nič, ak naň konečne nenadviažeme dobrým výsledkom s tímom, ktorý je papierovo silnejší. Zapadne prachom zabudnutia ako víťazstvá s Cyprom a dokonca i vo Walese.
