Takmer presne pred desiatimi rokmi založili spoločnosť Istrofin, právneho nástupcu najväčšieho investičného fondu v krajine. Príbeh o tom, ako viac ako 150-tisíc malých akcionárov vo VÚB Kupón skončilo bez akcií v novej firme a ako ich akcie stratili hodnotu, bol často podávaný ako jasný prípad tunelovania. Teraz vieme, že to nebolo presne tak.
Predstavte si, že jedného dňa je odrazu zrušený a vymazaný investičný fond, v ktorom máte akcie. Tri miliardy z jeho majetku skončia v novej firme, v nej však nemáte nijaký podiel.
Predstavte si, že nasledujúcich šesť rokov noví majitelia odolávajú vašim nárokom. Nielenže vám nevydajú nové podiely ako náhradu za staré zábezpeky, ale ani vás detailne neinformujú o finančnej situácii spoločnosti. Predstavte si, že spoločnosť nakoniec skončí v konkurze, ale váš nárok na vlastníctvo podielu z toho, čo zostalo, je zamietnutý.
Ak by ste tak ako Marián Bucholcer boli aj vy jedným zo 150-tisíc pôvodných držiteľov investičných kupónov vo VÚB Kupón, asi by ste mali niekoľko otázok.
„Pre mňa sa to všetko zovrelo do jedinej otázky,“ hovorí Bucholcer. „Kedy sa majoritný vlastník jednoducho rozhodol, že menšinoví vlastníci nedostanú nič?“
A ak by ste tak ako Bucholcer investovali milióny korún do skupovania akcií ostatných malých podielnikov, možno by ste aj vy tvrdili, že bol spáchaný zločin alebo hneď niekoľko zločinov.
Ale, ako míňame desiate výročie založenia Istrofinu a ako sa obnažujú prvé súdne prípady a policajné vyšetrovania, objavuje sa úplne iný príbeh. Ten pôvodný, ktorý prezentovali médiá v minulosti, bol jednoduchý - pirátski majitelia a démonickí právnici obrali úbohých a bezmocných drobných akcionárov. Nový príbeh však odkrýva, že v skutočnosti išlo o šikovnosť veľkých hráčov, ktorí robili v podstate len to, čo im dovoľovali zákony tejto krajiny - akokoľvek nedokonalé a deravé.
Príbeh Istrofinu je do veľkej miery o tom, že ekonomika na Slovensku dospela rýchlejšie než legislatíva.
Nevypovedaný príbeh
Aby sme pochopili, čo sa naozaj stalo so spoločnosťou Istrofin - teda ako tisíce malých podielnikov skončili s prázdnymi rukami a ako sa spoločnosť s pôvodne trojmiliardovým majetkom dostala do konkurzu, keď nesplatila 154-miliónový záväzok, musíme začať správou, ktorú v septembri v roku 2000 predniesla vláde vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová.
V sumarizácii tri roky trvajúceho sporu ministerstva s viac ako 40 investičnými fondmi, ktoré sa v rokoch 1996 - 1998 pretransformovali na „bežné akciové spoločnosti“, musela Schmögnerová pripustiť zlyhanie. Oznámila, že aj keď spoločnosti ako Istrofin majú teraz možnosť (nie povinnosť) vydávať akcie nástupníckych spoločností, v skutočnosti tak urobila len jedna z nich. „Väčšina spoločností… sa nesnaží vydať akcie,“ napísala v správe. „Ministerstvo nie je kompetentné ovplyvniť nečinnosť štatutárnych orgánov nástupníckych spoločností.“ A všetko, čo malí podielnici môžu urobiť, povedala, „je snažiť sa ovplyvňovať manažment spoločností“.
Až novelizácia Obchodného zákonníka, ktorá začala platiť v januári 2002, dala štátu nový legálny nástroj: „Predstavenstvo nástupníckej spoločnosti zabezpečí bezodkladne výmenu akcií nástupníckej spoločnosti za akcie zaniknutých spoločností.“
Ale ani to nespôsobilo, že niektoré akciovky naozaj zabezpečili výmenu akcií. V prípade Istrofinu, podľa správy od vtedajšej riaditeľky Úradu pre finančný trh Júlie Šteflíkovej, Istrofin síce požiadal najprv ministerstvo financií (1998), potom Stredisko cenných papierov (2002) o zrušenie, respektíve registráciu zrušenia starých cenných papierov a vydanie nových, ale potom neodovzdal potrebné dokumenty. Vznikla situácia, že nikto nemohol jednoznačne tvrdiť, že spoločnosť porušuje zákon, ale ani to, že robí všetko pre to, aby zákon dodržala.
„Podľa Obchodného zákonníka je spoločnosť naozaj povinná vydať nové akcie,“ povedal Ivan Barri, ktorý sa dlhodobo zaoberá problematikou bývalých investičných fondov. „Ale, ak poruší Obchodný zákonník, čo sa naozaj stane?“
Odpoveď znie - nič. Trestné stíhanie z roku 2003 proti dvom manažérom Istrofinu vo veci porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, teda za nevydanie nových akcií, zastavili v apríli 2007. „Vyšetrovaním prišla polícia k záveru, že skutok nie je trestným činom,“ informovala policajná hovorkyňa Andrea Polačiková.
Nová verzia
Ak sa teda manažéri Istrofinu nedopustili nevydaním nových podielov trestného činu, ani to nevysvetľuje, ako mohla spoločnosť fungovať od roku 1997 až po vstup do konkurzu v roku 2004.
Faktom je, že od roku 1997 do roku 2000 nebolo jasné, či ministerstvo financií nakoniec uspeje v súdnom spore proti transformovaným fondom. V takýchto spoločnostiach preto platil nejasný status quo, podľa ktorého držitelia podielov v starých firmách mohli participovať na valnom zhromaždení a dostávať dividendy, a dokonca mali právo aj súkromne predať svoje podiely. Podľa Bucholcera v Istrofine tento status quo platil ako pre malých akcionárov, tak aj pre kontrolujúcich majiteľov zo spoločnosti Kvinta, ktorým stačilo 5,83 percenta na to, aby podľa štatútu spoločnosti mali nad ňou manažérsku kontrolu.
Neschopní ovplyvniť manažérsky smer spoločnosti vložili niektorí malí podielnici nádeje do konkurzu spoločnosti Istrofin, ktorý vyhlásili v marci 2004. Tak ako predtým, aj teraz zostali sklamaní. V septembri 2004 správca konkurznej podstaty Karol Kovár neuznal ich nároky na zostatky majetku Istrofinu. Vo februári 2006 Najvyšší súd potvrdil, že vlastníci akcií VÚB Kupón boli zároveň „akcionárom úpadcu“ (Istrofin), ale že „akcionár nie je veriteľom úpadcu, a preto nemôže dojsť... ku vzniku nároku na náhradu škody“.
Konkurzné pochyby
Konkurz Istrofinu z roku 2004 tiež sprevádzali podozrievania drobných akcionárov. Bucholcer obvinil riaditeľa spoločnosti Petra B., že nakúpil pohľadávky od americkej spoločnosti Orman LLC bez toho, aby sa ubezpečil, že Istrofin je schopný zaplatiť dohodnutú sumu 220 miliónov korún. Po prvej splátke 65,7 milióna korún v októbri 2003 Istrofin nezaplatil zvyšok a skončilo sa to na konkurznom súde.
Niektorí malí akcionári namietali, že podpis Petra B. na zmluve nebol notársky potvrdený, čo bolo podľa nich neobvyklé pri obchodoch takého rozsahu. Bratislavský advokát Ernest Valko však tvrdí, že slovenské zákony nevyžadujú notarizáciu. „Bežná obchodná zmluva nevyžaduje overenie podpisov. Podstatný je prejav vôle aj to, že podpis je pravdivý,“ povedal Valko.
Bucholcer tiež postrehol, že Peter B. sa pred podpísaním zmluvy nepoistil súhlasom dozornej rady tak, ako bol povinný podľa štatútu Istrofinu pri zmluvách nad 50 miliónov korún. Napriek tomu bratislavský krajský súd rozhodol, že „nesplnenie tejto podmienky nemôže mať za dôsledok neplatnosť právneho úkonu“. Peter B. odmietol prípad komentovať.
Drobní akcionári videli v konkurze koordinovanú snahu zbaviť sa ich raz a navždy. Kovár, ktorého podľa žiadosti o pridelenie správcu konkurznej podstaty navrhol „najväčší veriteľ“, teda spoločnosť Orman LLC, mal kanceláriu na Vajnorskej ulici 8/A v Bratislave. Na rovnakej adrese sídlil aj právny zástupca Istrofinu Peter Kubík. V januári 2006 Kovár vstúpil do Kubíkovej právnickej firmy ako partner.
Ani Kubík, ani Kovár nechceli konkurz akokoľvek komentovať.
Veriteľ Orman LLC má sídlo na East Montgomery vo Vermonte v USA, pričom registrovaným zástupcom je Wesley A. Merriam. Keď ho SME kontaktovalo, Merriam odmietol, že by niečo vedel o aktivitách spoločnosti. Povedal, že ho platia za to, že „podpisuje a odosiela dokumenty“.
„Všetko sa deje za veľkou mlákou. Som v dôchodku a robím to, aby som si privyrobil,“ povedal Merriam. Vtedajší slovenský zástupca Orman LLC Juraj Palatinus odmietol na otázky odpovedať.
Valko hovorí, že aj keby boli nejaké prepojenia medzi hlavnými hráčmi v konkurze, „je to, samozrejme, zvláštne, ale nie je to v rozpore so zákonom“.
„Ja týchto ľudí poznám a viem, že to robia veľmi sofistikovane, čiže, nemyslím si, že by brutálnym spôsobom porušili zákon. Podľa nového zákona musia mať pohľadávky určitú formu a to zužuje možnosť vyrábať pohľadávky. Vtedy bolo všetko možné a legislatíva na to mala myslieť.“
Rozuzlenie zápletky?
Bucholcer je síce presvedčený, že ho ako drobného akcionára podviedli a okradli, prehráva však jeden súd za druhým a už neverí, že mu súdy prisúdia nejakú hmotnú satisfakciu. „Nádej je minimálna,“ hovorí Bucholcer. „Možno sme boli nedostatočne právne fundovaní.“
Jedinú nádej teraz vkladá do trestnoprávnej zodpovednosti. „Ale keďže informovanosť je pomerne nízka s porovnaním napríklad s BMG a citlivosť na oficiálnych miestach je nižšia, asi to bude trvať nejaký čas.“
SME sa v tejto súvislosti podarilo zistiť, že 14. júna 2007 bolo vznesené obvinenie proti Petrovi B., predsedovi predstavenstva Istrofin, a. s. „Ten proti obvineniu podal sťažnosť, ktorú však okresný prokurátor zamietol ako neodôvodnenú,“ povedala pre SME hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Kde skončili peniaze Istrofinu?
V roku 1998 Istrofin, a. s,. - v tom čase kontrolovaný Penta Group - previedol viac ako 2,1 miliardy korún v hotovosti na svoju dcérsku „offshore“ spoločnosť na anglickom ostrove Jersey s názvom Istrofin International Limited. Podľa výročnej správy Istrofinu z roku 1998, audítorovanej Arthur Andersen, 1,475 miliardy korún z týchto aktív ďalej poslali na spoločnosť Istrofin Global Investor Limited na Cypre, ktorú manažérsky ovládala Penta Group GmbH v Rakúsku.
Kontrolný podiel Istrofinu (vrátane investícií „offshore“) sa podľa zakladateľa spoločnosti Penta Jaroslava Haščáka v roku 1999 predal Istrokapitálu. Penta Group GmbH sa premenovala na Istrofin GmbH a podľa rakúskeho portálu compnet.at z júna 2007 Radovan Vitek z Istrokapitálu bol jeho stopercentným majiteľom.
Už vo výročnej správe Istrofinu z roku 1999 sa audítor Audit Team sťažoval na nedostatok informácií od manažmentu, predovšetkým o investíciách Istrofin International. Audítorka Alžbeta Vešelényiová vtedy akcionárom napísala: „K finančnej investícii..., ktorá predstavuje 78 percent všetkých aktív spoločnosti, nám neboli doložené žiadne doklady, na základe ktorých by sme mohli overiť reálnu hodnotu tejto investície.“
Investícia na Jersey sa opakovane objavovala vo finančných správach spoločnosti, aj keď len vo veľmi malých detailoch, až kým Istrofin nevstúpil do konkurzu. Vtedy správca konkurznej podstaty Karol Kovár deklaroval, že podiel v Interfin International, ktorý predstavoval viac ako 94 percent základného imania Istrofinu, má „účtovnú hodnotu... 0,- Sk“.
Ba čo viac, v októbri 2004 Kovára informovali, že pred týždňom Istrofin International Limited vymazali z Obchodného registra firiem v Jersey. „Toto sa zvyčajne stáva, keď firma nemá dosť peňazí na to, aby zaplatila (ročný) poplatok 150 libier,“ vysvetlil Peter Watts z korporátnych služieb v Jersey.
V súčasnosti je spoločnosť Istrofin Global Investor Limited stále aktívna, hlavne na českom trhu, kde okrem iného minimálne do roku 2005 vlastnila 7,2-percentný podiel vo firme Czech Property Investments, v ktorej je Radovan Vítek hlavným akcionárom.
Vítek na otázky, s ktorými ho oslovil denník SME v súvislosti so spoločnosťou Istrofin, neodpovedal.
(tom)
