Spojené štáty už dlhšie kritizujú úpadok demokracie v Rusku. Tento trend sa podľa šéfky americkej diplomacie výrazne zhoršil. Počas svojej poslednej návštevy Ruska o tom hovorila Condoleezza Riceová nahlas, priamej kritike Putina sa však vyhla.
Príliš silný Kremeľ
„Myslím, že v Kremli je príliš veľká koncentrácia moci. Každý má pochybnosti o nezávislosti súdnictva. Sú tam jasné otázky o nezávislosti médií, ako aj o sile Dumy,“ povedala v sobotu Riceová.
Deň po neúspešnom rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o americkej protiraketovej základni v strednej Európe sa o situácii v krajine rozprávala s predstaviteľmi ľudskoprávnych mimovládnych organizácií.
„Je veľmi dôležité, že Spojené štáty pokračujú v tradícii podpory ľudských práv,“ povedala SME bývalá ruská disidentka a šéfka ruského Helsinského výboru Ľudmila Alexejevová, ktorá sa tiež stretla s Riceovou.
„Hovorila som jej, že naša krajina sa, žiaľ, vracia späť k autoritatívnemu režimu,“ povedala Alexejevová, podľa ktorej sú mimovládne organizácie v Rusku pod prísnym drobnohľadom Kremľa, „pretože ten nemá rád nezávislé inštitúcie“.
Ruskí aktivisti však kritizovali aj Spojené štáty za ich politiku v Iraku či v Guantáname.
„Osamotená americká kritika Ruska nemôže byť aj preto efektívna,“ povedala Taťjana Lokšina z ľudskoprávnej organizácie Demos.
Obavy o smer ruskej demokracie posilnili najmä posledné kroky prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa rozhodol vstúpiť do decembrových parlamentných volieb ako jednotka strany Jednotné Rusko.
Tá okamžite získala najvyššiu podporu v histórii a podľa všetkého obsadí v parlamente bezproblémovú väčšinu, čím sa len potvrdí bezvýznamnosť ruskej opozície. Strana opozičného lídra Iné Rusko Garriho Kasparova ani nebola pripustená k voľbám.
