Krajina A je supersociálna krajina, kde sa po dlhom útlaku pracujúcim konečne zvyšuje mzda, ako si zaslúžia. Veľká časť verejných peňazí ide na vzdelanie, veď to je to najdôležitejšie.
Vláda pomáha mladým obrovskými dotáciami hypoték a superveľkými prídavkami na deti. Diaľnice sa stavajú veľmi rýchlo, lieky sú veľmi lacné pre nižšiu DPH a knihy o chvíľu tak zlacnejú, že občanom sa výrazne zvýši ostávajúce množstvo peňazí v peňaženke.
A zároveň vláda nekompromisne šetrí na sebe, počet štátnych zamestnancov prudko klesá a zvyšní sú oveľa milší, lebo ich mzdy sa konečne dostali na zaslúženú úroveň. Je radosť žiť v takejto krajine.
Krajina B je úplne iná. V tichosti sa peniaze občanov masívne presúvajú k lobistickým skupinám napríklad v poľnohospodárstve. Minidotácie hypoték ešte zmenšia banky, ktoré si časť z nich ponechajú. Lieky nezlacnejú a časť dotácie spapkajú poisťovne vrátane súkromných. Ďalšia dotácia takého malého množstva tovarov, ako sú knihy, bude úplne neciteľná. Prudko sa zvýši prídavok za prvé dieťa, ale sociálna podpora rodiny celkovo klesne. Platy vo verejnej správe sa relatívne znížia voči ostatným platom a počet zamestnancov ostane bez zmeny. Z obrovských EÚ dotácií sa asi budú stavať súkromné penzióny.
A zatiaľ diaľnice stagnujú, pretože nedostanú budúci rok osem miliárd korún. Na vzdelaní sa ušetrí ďalších šesť miliárd. Univerzity, veda a základné školstvo dostanú každé o dve miliardy menej, ako by dostali od vlády, ktorá by mala k nim „neprioritný” vzťah. Investície na železniciach sa prakticky zastavia.
Ľudia nedostanú platy v súlade s ich produktivitou, načo aj, keď verejný sektor tak slabo platí.
Toto všetko si však médiá nevšimnú a informujú, ako keby to bola krajina A.
Ktorou z týchto krajín je Slovensko?
Autor: Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov
