Po finále na grandslamovom US Open v New Yorku si Djokovič doprial od turnajov dlhší oddych. Do tenisového kolotoča sa vrátil až tento týždeň vo Viedni. Čomu ste sa venovali za päť týždňov?
„Nole stihol ešte daviscupový zápas s Austráliou, tímu Srbska pomohol v Belehrade k historickému postupu do svetovej skupiny. Potom sme sa už v Monte Carle venovali špeciálnej príprave, na akú je v rozbehnutej sezóne málo času. Djokoviča charakterizuje celodvorcový tenis, ale chceme, aby ho hral viac nátlakovo, agresívnejšie. Preto sme sa v tréningu zamerali na servis, čopovaný bekhend, bekhendový volej, nábeh na sieť. A tiež prácu s nohami. Aj na prvé zápasy na turnaji vo Viedni som ho posielal na kurt, aby si v ostrom súboji vyskúšal veci z tréningu. Zvládol to bez problémov.“
Nie všetci tenisti majú radi tréningovú drinu.
„O Djokovičovi to neplatí. K ničomu ho netreba nútiť. Uvedomuje si o čo ide, ak chce byť lepší a zosadiť raz z trónu Rogera Federera.“
Aj vy ste o tom presvedčený?
„Áno. Verím tomu, že Djokovič sa raz stane svetovou tenisovou jednotkou. Možno to nebude už v nasledujúcej sezóne, ale času je dosť. Veď má len dvadsať rokov. Federer bol v jeho veku na rebríčku okolo trinásteho miesta, Nole je tretí. Má talent, potenciál, veľkú vôľu a nechýba mu sebavedomie.“
Djokovič vyhral tento rok štyri turnaje vrátane Miami a Toronta zo série Masters. Na Grand Slamoch hral vo finále US Open a v semifinále Wimbledonu aj na Roland Garros. Doteraz zarobil v kariére 900-tisíc dolárov, v tomto roku pridal už 3 milióny. Očakávali ste taký úspešný rok?
„Nie. Noleho výsledky výrazne prevýšili očakávania. Na začiatku roka sme si povedali, že by bolo dobré vstúpiť do top 10. Tajne sme dúfali, že by sa mohol dostať aj medzi päť najlepších. Dosiahol ešte viac. Vysokú úroveň si udržal po celý čas. Je to rok ako z rozprávky.“
V ďalšej sezóne však budete musieť všetky body potvrdiť, obhájiť.
„Bude to rok pravdy. Zažil som ho v kariére ako hráč a už aj ako tréner. Ak si Nole aj o rok udrží tretie miesto, môže útočiť na vyššie méty.“
Šesť rokov ste viedli Hrbatého a v sezóne 2000 ste ho posunuli na 13. miesto rebríčka. Čo pre vás znamená spolupráca s Djokovičom?
„Mám šťastie, že môžem trénovať tenistu absolútnej svetovej špičky. Snažím sa nájsť rezervy a využiť všetky možnosti, aby sa zlepšoval. Zatiaľ nám to vychádza. Rozumieme si. Cítim, že aj ja ako tréner som získal veľké skúsenosti. Prežívam najlepšie obdobie trénerskej kariéry.“
V tomto roku vám vyšlo všetko, na čo ste siahli. Alebo sa to len zdá?
„Určite nebolo všetko ideálne. Prišli aj slabšie chvíle: po januárovom Australian Open prehral v Marseille a v Rotterdame dva razy za sebou s Rusom Južným. Trochu sme zneisteli. Trápil sa aj v úvode turnaja Roland Garros, zápas tretieho kola s domácim Patiencem som vtedy označil za infarktový. Ale Djokovič sa vedel cez všetko prehrýzť a znova začal víťaziť.“
Novak je technicky šikovný, fyzicky zdatný tenista. Je v niečom výnimočný?
„Áno. Obdivujem ho, ako sa v zápasoch vyžíva v kritických momentoch. Z vlastnej skúsenosti hráča viem, aké je to psychicky náročné. A on akoby takého zlomové chvíle vyhľadával. Mám pocit, že vtedy sa na kurte cíti najlepšie. To dokáže len málo hráčov.“
Djokoviča trénujete od júna 2006, keď bol v rebríčku na 40. mieste. Zatiaľ ste len stúpali. Ste pripravený aj na krízu?
„Ako tréner s tým musím rátať. Môžu prísť prehry, neúspechy. Tlaky sú enormné. Zmluvu máme uzavretú na neurčito. Zatiaľ si však vyhovujeme, darí sa nám. Chcem, aby to vydržalo čo najdlhšie.“
Skúste priblížiť, čo obnáša práca špičkového tenistu. Kedy vám po tréningu padne?
„Nepreháňam, je to práca na 24 hodín. Niekedy si pripadám ako Noleho druhý otec, člen ich rodiny. Robím s ním rád, so srdcom. Je to skvelý chlapec. Hoci na druhej strane mi je ľúto, že som málo s rodinou v Bratislave.“
Hráte na turnaji vo Viedni. Nechceli ste ho pozvať do Bratislavy?
„Chcel. Ale on potrebuje víza. A tak som si na večer odskočil domov len s izraelským kondičným trénerom.“
Novak ukázal, že v tenise, kde sa hrá o veľké balíky peňazí, má zmysel aj pre zábavu. V tréningu napodobňoval svojich protihráčov Nadala, Roddicka, Hewitta, ale aj Šarapovovú či svoj idol Samprasa. Nahrávka sa dostala na internet. Nevyvolalo to u súperov nevôľu?
„Naopak. Zobrali to s úsmevom. Tenis na chvíľu nebol až taký vážny. Nole je inteligentný, nikoho by neurazil.“
Federer je na čele svetového rebríčka od februára 2004. Odrazil Nadalov útok. Dokedy odolá Djokovičovmu náporu?
„Roger mi pripadá ako dokonalý. Vyhral dvanásť grandslamov a nepochybujem, že pokorí rekord štrnástich titulov Samprasa. Djokovič tohto roku v Montreale prvýkrát zdolal Federera, vyhral tam aj nad Nadalom a Roddickom. Tým ešte nezlomil Švajčiarovu dominanciu, ale bude preňho čoraz nebezpečnejší. Verím, že o dva- tri roky sa Nole dostane na vrchol. A ja by som chcel byť pritom.“
Marián Vajda
Rodák z Považskej Bystrice (1965) ukončil hráčsku kariéru v roku 1994, v závere si stihol zahrať aj v daviscupovej reprezentácii. Najvyššie sa dostal na 34. miesto rebríčka ATP v septembri 1987. Vyhral turnaje v Prahe 1987 a v Ženeve 1988, dostal sa do finále v Mníchove 1987 a v Bari 1989. Ako tréner viedol Dominika Hrbatého (1996 - 2001), Karola Kučeru (2002 - 2004), Henrietu Nagyovú (2004). Bol trénerom v daviscupovej reprezentácii (1995 - 2004), v NTC (2005) aj kapitánom tímu SR v Pohári federácie (2005). Od vlaňajšieho leta spolupracuje s Novakom Djokovičom. Je ženatý, manželka Ingrid, dcéry Nikola (18) a Natália (12) hrajú tenis.
