Žiadne sandále, tielka, holé bruchá, džínsy či nápadné líčenie a šperky.
Škoda, že drobná, ale húževnátá Iciková nemá moc nad celým Izraelom. Možno by sa nadobro skončila éra bankových úradníčok, čo tak štrngocú dlhými ťažkými náušnicami tak, že nepočujete o hovoria, či slečien na pasovom oddelení, čo vyzerajú, ako by do práce prišli priamo nočného lovu.
Z izraelských ulíc by tiež možno vymizol štýl kibuc - teda sandále na každý prípad, dajme tomu aj k obleku od Armaniho. A možno by som už nestretávala vojačky s piercingom v nose. Je to tak. Izraelčania sú neformálni až hrôza.
Vysvetľujú to tým, že v ich domovine je príliš teplo na to, aby sa obťažovali nejakými zásadami obliekania. Načo kravaty, obleky, uzavreté topánky, keď je už ráno okolo 30 stupňov.
Dokonca aj diplomatický protokol si upravili tak, aby vyhovoval miestnej klíme.
A tak sa neznalému cudzincovi môže stať, že sa v dobrej viere, a tak, ako ho doma naučili, vyfintí na svadbu.
Tam však stretne skupinu ľudí, čo popíjajú najdrahšie šampanské, v plážových outfitoch, gumených šľapkách či dokonca v lepších teplákoch.
Len pripomeniem, že podobne sa Izraelčania vystroja aj na pohreb. Ako keby sa práve postavili z gauča v sobotu popoludní.
Preto je jasné, že vždy perfektne upravenú Icikovú majú za provokatérku.
Pobúrené sú jej zamestnankyne v parlamente, ktorým za porušenie „obliekacieho poriadku" hrozí, že sa budú musieť vrátiť domov prezliecť. Nahnevané sú aj niektoré poslankyne.
Napríklad taká ľavicová levica a bývala novinárka Šeli Jachimovičová. Tá hneď Icikovú napadla za to, že sa stará o šaty, kvetinovú výzdobu Knessetu a iné nepodstatné babské veci v čase, keď je Izrael opäť v kríze.
Pustila sa do Icikovej v hlavnom vysielacom čase.
S rozcuchanými vlasmi, čo by potrebovali zafarbiť a v kostýmčeku, čo si už svoje odžil.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
