Prečo sa Smer potrebuje vymedzovať voči SNS?
„Nemyslím, že sa vymedzujeme. Ak narážate na národný rozmer Smeru, tak ten sme mali aj pred voľbami, takže tu nedošlo k žiadnej zmene.“
Socialisti nemajú taký nacionálno-konzervatívny slovník ako vy. Napokon, práve takýto slovník vyčítajú eurosocialisti Jánovi Slotovi.
„Smer taký slovník nepoužíva. Neexistuje však šablóna, podľa ktorej by sociálnodemokratická strana nemohla zdôrazňovať aj vlastenecké témy.“
Kto z európskych socialistov zdôrazňuje národné témy tak ako vy?
„Napríklad maďarskí socialisti. V prípade Smeru z toho robia kľúčovú agendu médiá. Máme aj iné témy.“
Robert Fico sa vyjadril, že maďarského prezidenta vykážeme, vláda poslala Maďarsku protestnú nótu. Bolo to adekvátne?
„Slová o vykázaní boli zle interpretované. Premiér tým chcel povedať, že keď existuje nejaká škála stretnutí – súkromné, pracovné, oficiálne – tak by ten, kto príde na súkromnú návštevu, mal dodržať jej obvyklý rámec, pričom by mal byť vykázaný do priestoru obvyklého protokolu. Je normálne, ak sa ohradíme voči niektorým výrokom v rámci deklarovanej súkromnej návštevy, ktoré zasahujú do suverenity štátu.“
Ako sa dá z protokolárneho hľadiska vykázať prezident zo súkromnej na pracovnú návštevu?
„Znamená to, že ak niekto prekročí rámec týchto zvyklostí, budeme to vždy komentovať. Vyjadrenia premiéra a ministra Kubiša splnili účel. Ak by sa slovenská vláda neohradila, možno by aj návšteva šéfky maďarského parlamentu nadobudla iný charakter.“
Ktoré výroky narušili našu suverenitu?
„Napríklad výroky prezidenta Sólyoma, ako by mala byť financovaná infraštruktúra na južnom Slovensku. Toto je kompetencia slovenskej vlády.“
Je to len jeho názor.
„Je to názor prezidenta cudzieho štátu na kompetencie, ktoré spadajú pod slovenskú vládu.“
Maďarský prezident sem zrejme prišiel aj preto, že ho zaujíma situácia menšiny. Najmä ak sú jej lídri označovaní za zvratky a zhnité lajná. Čo je na tom nepochopiteľné?
„Aj maďarská tlač ho kritizuje, že svojimi návštevami nič nezlepšil. Evidujem jeho výroky, že je občiansky prezident, takže môže chodiť medzi občanov. Chodí však medzi občanov na Slovensku ako medzi občanov, ktorí spadajú pod pôsobnosť maďarského prezidenta?“
Jeho návšteva možno nebola vhodne načasovaná, ale vždy ide o akciu a reakciu. Akciou bolo uznesenie nášho parlamentu o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov.
„To sa hlboko mýlite. Akciou bol aprílový rozhovor Miklósa Duraya, kde prvýkrát nastolil otvorenie Benešových dekrétov. V auguste sa pridal aj Pál Csáky. Deklarácia bola len reakciou.“
Ján Slota má nevhodné výroky na adresu Maďarov už od roku 1990.
„Napriek tomu som presvedčený, že väčšinou len reagujeme.“
Načo bolo to uznesenie dobré? Naozaj veríte, že desaťpercentná SMK by presadila otvorenie dekrétov?
„Ide o principiálnu vec, aby sa už táto téma neotvárala. Latentne je stále prítomná, SMK ju má aj v programe. Význam deklarácie je v tom, že ju podporili všetky slovenské politické strany.“
Povedali ste, že ani jeden Maďar nebol vysťahovaný pre národnosť. Poznáte každý jeden príbeh?
„Ako prví ušli príslušníci šípových krížov (maďarskej fašistickej strany – pozn. red.). Po nich odišli predstavitelia okupačnej správy. Potom boli vysídlení tí, o ktorých súdy rozhodli, že sú zradcovia a kolaboranti. A nakoniec boli presídlení ľudia na základe dohody o výmene obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom. V tom čase boli občanmi cudzieho štátu.“
V rozhodnutí polície z júna 1945 sa o vysťahovaní istého Maďara píše: „Je nesporné, že ste maďarskej národnosti, preto je vaše zdržiavanie sa na území Bratislavy s ohľadom na štátne záujmy nežiaduce.“ Príkaz sa vzťahoval aj na jeho manželku, takže je zrejmé, že niektorí Maďari boli naozaj vysídlení len pre národnosť.
„Ja by som vás chcel vyzvať, aby ste nedávali priestor len historikom ako Dušan Kováč. Oslovte aj Ladislava Deáka a Jozefa Beňa, ktorí sú uznávanými odborníkmi v tejto oblasti.“
Deáka sme oslovili, odmietol to.
„Ja som s nimi hovoril a súhlasia s takou štruktúrou vysídľovania, ako som ju opísal pred chvíľou.“
Minulý týždeň ste povedali, že nikoho nevysídlili pre národnosť a že odišli len zradcovia a kolaboranti.
„Nepovedal som, že išlo len o zradcov a kolaborantov. To je interpretácia SMK. Povedal som, že tí ľudia boli odsunutí ako občania cudzieho štátu.“
Vyznelo to však úplne inak.
„Pripúšťam, že moje slová sa dajú interpretovať aj inak.“
Nebol v tom zámer?
„Nie, prečo?“
Takéto vyjadrenia oslovujú voličov SNS.
„To bola živá diskusia v rozhlase, určite nešlo o taktický ťah.“
Poznáte historika Štefana Šutaja?
„Meno poznám.“
Je to jeden z najlepších odborníkov na tému dekrétov. Aj podľa neho vytvorilo povojnové zákonodarstvo podmienky na perzekúciu a deportácie osôb maďarskej národnosti, čo sa už nesmie opakovať.
„Presne tak, ako sa už nesmú opakovať vojna či okupácia južného Slovenska. Nechcel by som však polemizovať s nejakým historikom. O tejto téme by mali do hĺbky diskutovať odborníci.“
Aj povojnová SNR prijala dekréty, ktorými bolo na nútené práce do Čiech deportovaných 44tisíc Maďarov. Boli medzi nimi aj matky s deťmi či starí ľudia. To bolo v poriadku?
„Do Čiech boli presídlené aj desaťtisíce Slovákov a Rómov. Boli spravodlivé reparácie, ktoré boli uvalené na Maďarsko či Nemecko? Tie sa predsa dotkli aj ľudí, ktorí boli proti Hitlerovi. Po vojne bol voči porazeným štátom prijatý celý rad opatrení, ktoré mali aj individuálny dosah. Na otázky o spravodlivosti či nespravodlivosti sa však nedá nájsť jednoznačná odpoveď.“
Aj Dušan Čaplovič pripúšťa, že prišlo k „individuálnym nespravodlivostiam“.
„Benešove dekréty boli jasnou reakciou aj na maďarskú okupáciu južného Slovenska z roku 1938. Individuálne osudy boli ťažké. Nad každou individuálnou krivdou možno vyjadriť aj nejaké poľutovanie. Keď však nesúhlasíme s kolektívnou vinou, nemôžeme nastoľovať ani otázku kolektívnej krivdy. Mám pocit, že o toto sa snaží SMK.“
Napätie v slovensko-maďarských vzťahoch nemá momentálne v Európskej únii obdobu. Nie je to problém?
„Nevidím to tak dramaticky. Pamätám si výroky premiéra Dzurindu, že Gyurcsány je nacionalista, alebo slová exministra Kukana, že maďarská politika narúša dobré susedské vzťahy. Tie sa cyklicky zhoršujú vždy, keď otvoria maďarskí politici alebo SMK citlivé témy.“
Prečo neurobíte nejaké gesto, deklaráciu, ktorá upokojí situáciu?
„Premiér pozval pána Gyurcsánya na oficiálnu návštevu. Vláda rozhodla o dotácii pre Slovenský rozhlas na podporu národnostného vysielania. Toto je konštruktívny prístup. Akákoľvek deklarácia bude zbytočná, ak niekto vzápätí otvorí napríklad Trianon.“
Ak súhlasíte, že po vojne sa ublížilo aj nevinným, prečo odmietate návrh SMK, aby boli odškodnení?
„Odškodnenie je otváraním Benešových dekrétov, denacifikačného zákonodarstva a výsledkov vojny. Keď začnete vyťahovať jednotlivosti, celý systém sa zrúti ako domino.“
SMK navrhla aj vzájomné ospravedlnenie sa za krivdy minulosti, aj to ste však odmietli. Dôvod?
„Ten návrh bol urobený príliš rýchlo a účelovo – ako reakcia na nie práve najšťastnejšie otvorenie dekrétov.“
To neznamená, že ste o ňom nemohli diskutovať.
„Toto nie je cesta, ako dospieť k zmiereniu. Vždy vzniknú otázky, či sú tie krivdy rovnocenné. Navyše, ako môžete diskutovať s niekým, kto najskôr otvorí dekréty a súčasne položí na stôl otázku vzájomného ospravedlnenia?“
S podobným návrhom prišlo aj KDH, ktoré dekréty neotváralo.
„V tejto chvíli nemám dôvod diskutovať o agende KDH. Navyše si myslím, že Slováci sa Maďarom nemajú veľmi za čo ospravedlňovať.“
Nedávno ste prekvapili výrokmi o konzervatívnom politikovi Hlinkovi. Na druhej strane sa zastávate komunistov Clementisa, Mináča či Dubčeka. Nie je v tom rozpor?
„Na Hlinku, Clementisa či Dubčeka treba pozerať v kontexte obdobia, v ktorom žili. Uznávam Hlinkove zásluhy, najmä jeho pozitívny vklad k národno-emancipačnému procesu Slovákov. Ale uvedomujem si, že zrejme rozdeľuje spoločnosť, takže ak neexistuje širší politický a spoločenský konsenzus, aby sme ho ocenili aj prostredníctvom zákona, radšej ho treba stiahnuť. To isté sa týka aj prípadného zákona o Dubčekovi.“
Nehovoríte to len preto, že s Hlinkom majú problém aj vaši poslanci ?
„Nepočítal som, koľko ich je, ale ak by to malo prejsť len obyčajnou väčšinou, bolo by to kontraproduktívne.“
SNS však hovorí, že ak ten zákon nepodporíte, môže vám to vrátiť.
„Nie je to v programovom vyhlásení vlády, takže by z toho nemali vyplývať žiadne konzekvencie.“
Európski socialisti vám pre Slotove výroky stále neobnovili členstvo. Čo s tým chcete robiť?
„V prvom rade treba vnímať posun v ich pohľade na Smer a slovenskú vládu. Ocenili, že robíme štandardnú sociálno-demokratickú politiku. Prekážajú im len niektoré výroky na adresu národnostných menšín. Keď sa budú opakovať, budeme ich kritizovať.“
To je všetko?
„Čo môžeme urobiť viac, ako ich verejne komentovať? Okrem toho, obnovenie členstva by nemalo stáť na uletených výrokoch nejakého politika.“
Slota nie je hocikto.
„Podstatné sú konkrétne kroky. Smer bude naďalej robiť zodpovednú politiku a presviedčať socialistov, že vytvárame podmienky aj na uplatňovanie práv národnostných menšín.“
Neobávate sa, že vo februári, keď budú socialisti znovu rozhodovať o osude Smeru, sa Slota opäť utrhne?
„Máte až dojemnú starostlivosť o to, ako posúdia situáciu európski socialisti. (Smiech.) Toto je vnútrostranícka záležitosť, ktorá sa netýka celej krajiny.“
Čo ak vám neobnovia členstvo?
„To nie je najdôležitejšia vec na svete. Kľúčové je, aby sme robili politiku, ktorá je v prospech ľudí tu na Slovensku.“
