Zabudnite na stereotyp drsnej vojnovej fotografky, ktorá chladnokrvne kráča v prestrelke. Francúzska fotožurnalistka Alexandra Boulatová ani vo vojnových oblastiach nestrácala citlivosť a eleganciu. Rovnako ako jej snímky. Zomrela vo veku 45 rokov v parížskej nemocnici, kde niekoľko mesiacov ležala v kóme.
Akú cestu si asi vyberie dieťa, keď otec fotografuje celebrity pre magazín Life a matka založí fotoagentúru? Buď začne fotografiu neznášať, alebo sa do nej zamiluje. Boulatová ju milovala. Otec nadšený nebol, a tak sa dcéra dlho venovala maliarstvu. Až v roku 1989 Boulatová povyhadzovala plátna a začala fotiť.
Z pokojného ateliéru sa presunula do oblastí brutality, zverstiev a smrti. Jej destináciou sa stali miesta, o ktorých počúvame v správach - Balkán, Irak, Irán, Izrael. "Môžete ukazovať vojnu bez toho, aby ste ukázali zbraň," verila.
Spolu so šiestimi esami vojnovej žurnalistiky ako James Nachtwey či Antonín Kratochvíl založila v septembri 2001 agentúru VII, ktorú denník Times nazval "Magnum digitálného veku." Boulatovej snímky poznali čitatelia prestížnych médií Times, Newsweek či National Geographic.
Vytvorila aj sériu snímok o podmienkach žien v moslimskom svete a nasnímala poslednú prehliadku Yves Saint Laurenta, za čo jej porota najdôležitejšej fotožurnalistickej súťaže World Press Photo udelila cenu. (jak)
