Zomrel v prvý deň židovského sviatku Sukkot. Na jeho pohreb prišli do Jeruzalema tisícky ultraortodoxnýxh veriacich. Bradatým mužom padali veľké slzy, keď dávali posledné zbohom niekdajšiemu najvyššiemu rabínovi aškenázskych Židov v Izraeli (1983 - 1993). Malý, drobný muž vraj nebol veľmi charizmatický, ale na jeho pohrebe to tak nevyzeralo. Pre ortodoxných Židov bol Šapira veľkou postavou. Pre svoju autoritu aj politické názory. Tie mali blízko izraelskej náboženskej pravici.

Šapira odmietal vydať akýkoľvek kus izraelskej zeme, aj keby to malo znamenať, že nastane mier. Dômyselne to vždy podopieral citátmi z Tory. Rovnako ako správnosť osídľovacej politiky.

Jeho posledným veľkým verejným prejavom bola výzva vojakom, aby odmietli vysťahovať židovské osady z pásma Gazy. To bolo pred dvomi rokmi. Odvtedy o rabínovi nebolo veľa počuť. Naposledy ho videli dva týždne pred smrťou, na oslavách židovského Nového roka. Museli ho priviezť na vozíčku.

Narodil sa v prominentnej rabínskej rodine v Jeruzaleme, a tak inak ako rabín ani nemohol skončiť. Nasledoval ho aj jeden z jeho synov. Už v mladosti prejavoval veľké nadanie na štúdium náboženských textov a diskutoval o nich s oveľa staršími mužmi. V 60. rokoch minulého storočia sa stal sudcom rabínskeho súdu, neskôr jeho hlavou a potom hlavným rabínom.

(mik)