William T. Golden Američan ako vyšitý

"Mal som šťastie, že som mohol robiť veci, ktoré ma bavili. Muselo to byť niečo zaujímavé. Dúfam, že boli aj užitočné," citujú ho New York Times.

Takýto výrok by sa dal čakať od plachého umelca, patrí však investičnému bankárovi. Vyznal sa v Bielom dome i na Wall Street a patril k významným americkým filantropom. William T. Golden.Mal sedemdesiat rokov, keď sa znovu posadil do univerzitných lavíc. Celý život sa zaoberal vedou a pochopil, že novou kráľovnou prírodných vied sa po fyzike stáva biológia. William T. Golden mal sto dôvodov, aby sa na nejaké študovanie vykašľal - bohatstvo, postavenie, množstvo práce i čestných funkcií a seniorský vek, v ktorom sa páni zväčša už len vyhrievajú na teplom slnku a motajú po golfovom ihrisku.

Goldena však hnala túžba po poznaní, a tak vyštudoval na slávnej Kolumbijskej univerzite.

Americký sen

Svoj život rozdeľoval medzi burzu na Wall Street, vedu a prácu pre vládu. Práve Golden prišiel s myšlienkou, že americký prezident má mať poradcu pre vedu. New York Times sa s ním v nekrológu lúčil ako s hlavným architektom americkej vedy 20. storočia. Zomrel v požehnanom veku 97 rokov na Manhattane, v New Yorku, kde sa narodil.

William T. Golden je učebnicovým príkladom pojmu americký sen. Potomok litovských židovských prisťahovalcov sa vďaka talentu a húževnatosti stal milionárom a Amerike sa za túto možnosť odvďačil ako správny patriot.

Prvý poradca amerického prezidenta pre vedu patril k významným filantropom, podporoval výskum, univerzity a zachraňoval prírodu.

William sa narodil na Manhattane v rodine obchodníka s vlnou, ktorý sa stal neskôr bankárom. Rodina za vzostup vďačila aj peniazom od Židovskej pôžičkovej spoločnosti, ktorá požičala Williamovmu starému otcovi. Golden na to pamätal a bol členom tejto organizácie.

Technika a veda ho priťahovali odmalička. Ako 13-ročný mal už ako nadšený rádioamatér licenciu na rádiostanicu. Najprv chcel byť fyzikom, odradila ho však matematika. Na Pennsylvánskej univerzite preto začal s biológiou a angličtinou a po ročnej zastávke na Harvard Business už mieril na newyorskú burzu. Už vtedy si však hovoril, že nemusí byť najbohatší na svete a podstatné je, aby robil aj to, čo ho baví.

Golden bol investičný bankár, pre ktorého peniaze neboli cieľom, ale prostriedkom, čo je v mimoriadne rizikovom odvetví finančného biznisu celkom dobrá východisková pozícia. Na Wall Street prichádzal v roku 1931, v čase, keď práve z tohto miesta vyrazila do sveta najhoršia ekonomická kríza. Už v týchto mizerných časoch dokázal niečo zarobiť.

Zámer zarobiť a potom sa venovať veciam, ktoré ho zaujímajú, naplnil. Trvalo to len nejaký čas. V päťdesiatych rokoch už bol veľmi dobre zabezpečený a mohol sa venovať aj svojim vlastným záujmom.

Správne známosti a veda

Pri podnikaní mu určite pomáhalo, že mal tých správnych známych medzi špičkovými politikmi aj vedcami. Tieto komunity Golden spájal - vedel, čo sa deje na oboch stranách a politici i laboratóriá to oceňovali, pretože to obom stranám prinášalo prospech.

Spojnicou medzi týmito dvoma svetmi sa stal po druhej svetovej vojne, keď už bol členom Komisie pre jadrovú energiu. Tam sa dostal vďaka známostiam z čias druhej svetovej vojny. Vtedy pracoval pre námorníctvo a podieľal sa na vývoji protilietadlovej batérie, zúčastňoval sa aj na skúškach týchto zbraní na mori. Na kontrolnú časť zariadenia dokonca dostal aj patent. Po vojne mu kontakty z armády pomohli k členstvu v Komisii pre atómovú energiu.

V roku 1947 sa v Princetone stretol s Albertom Einsteinom, ktorého hlas mal v otázke jadrových zbraní veľkú váhu. Z Goldenovej správy pre ministra zahraničných vecí Georgea Marshalla, vyplýva, že ho slávny vedec sklamal. Narazili na seba názory, ktoré sa nemohli zhodnúť - presvedčený pacifizmus a realizmus Goldena. Einstein pôsobil na racionálneho biznismena detinsky.

Počas Kórejskej vojny začiatkom päťdesiatych rokov sa vzťahy medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom dostali na bod mrazu. Začalo sa vážne hovoriť o ďalšej svetovej vojne a Amerika sa na to začala aj pripravovať.

Golden mal dôležitú úlohu - stretával sa s kapitánmi priemyslu, šéfmi vedeckých laboratórií a armádnymi predstaviteľmi, aby získal predstavu, ako skoordinovať ich aktivity. Práve v tom čase prišiel s myšlienkou na vytvorenie funkcie vedeckého poradcu hlavy štátu. Vtedajší prezident Harry Truman si tento návrh okamžite osvojil.

Golden potom s kolegami založil Národnú nadáciu pre vedu, ktorú zákonom zriadil Kongres. Jej úlohou bolo poskytovať granty na vedecký výskum.

"Bez ľudí ako on by tu neboli podmienky na výskum," citoval New York Times nedávny výrok Johna Gibbonsa, poradcu pre vedu prezidenta Billa Clintona.

Záchranca lesov

Dobrým príkladom toho, ako môže vyzerať filantropia v praxi, je Goldenov vzťah k prírode. Bol zapálený turista, mal vzťah k lesom a prírode a veľmi rád jazdil na koni. Už v päťdesiatych rokoch kúpil neďaleko svojho víkendového sídla pozemky, aby sa podieľal na založení lesného parku.

Svoje peniaze rád využil aj koncom osemdesiatych rokov na kúpu lesov pri rieke Hudson, kde sa rád prechádzal. Keď zistil, že sú ohrozené výstavbou, rozhodol sa ich zachrániť. Štyritisíc akrov (jeden aker je 4,047 m2) kúpil a hlboký les postupne premenil na rezerváciu.

* 25. 10. 1909

7. 10. 2007