BRATISLAVA. Včera popoludní zverejnila švédska akadémia meno nového nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Stala sa ňou britská autorka Doris Lessingová.
Na najprestížnejšie literárne ocenenie v tomto roku mnohí tipovali Philipa Rotha. Pre tohto kandidáta hovoril aj fakt, že porota sa tento rok veľmi rýchlo zhodla a 74–ročný americký spisovateľ už bol v minulosti niekoľkrát tipovaný za víťaza. No opäť neuspel, rovnako ako ďalší favoriti. Prečo nakoniec práve Doris Lessingová? „Na základe ženskej skúsenosti skúma rozdelenú civilizáciu so skepticizmom, zápalom a vizionárskou silou,“ citovali agentúry zdôvodnenie porotcov.
Nejde o žiadnu neznámu. Táto 87–ročná autorka bola už trikrát vo finále najprestížnejšej britskej literárnej ceny Booker Prize. Teraz dostane šek na desať miliónov švédskych korún (čo je vyše 36 mil. Sk). Zároveň rozšírila skromný zoznam víťaziek súťaže. V jej vyše storočnej histórii je totiž len jedenástou ženou. Pridala sa tak napríklad k Rakúšanke Elfriede Jelinekovej, Poľke Wislawe Szymborskej či Nórke Sigrid Undsetovej.
Doris Lessingová sa narodila v Iráne a detstvo prežila v britskej kolónii v Afrike. Ako uvádza na svojej internetovej stránke, neboli to šťastné roky, ktoré sa skončili útekom zo strednej školy. Ako tridsaťročná vydala debutový román A Grass Is Singing (Tráva spieva) a presťahovala sa do Anglicka.
Podľa Wikipédie jej rozsiahla tvorba stojí na troch pilieroch: sociálne témy, psychológia a science fiction. Za jej najznámejšie dielo sa všeobecne považuje The Golden Notebook (Zlatý zápisník) z roku 1962. Noviny Guardian opisujú túto knihu ako „majstrovské dielo postmoderného feminizmu.“
Sama Lessingová má však k feminizmu dosť odmietavý postoj. Už dávnejšie v interview pre New York Times vyhlásila: „Feministky chcú odo mňa niečo, čo samy nepreskúmali, lebo to pramení z náboženstva. Chcú odo mňa svedectvo. V skutočnosti by najradšej počuli, aby som povedala: ’Sestry, stojím pri vás, vo vašom boji na ceste k zlatistému brieždeniu, kde už žiadni suroví muži nebudú.’ Naozaj chcú, aby ľudia robili také zjednodušené súdy o mužoch a ženách? Naozaj. S veľkým smútkom som dospela k takému záveru.“
