, alebo v negatívnom zmysle.
V súčasnosti, keď sa zo všetkých obrázkových časopisov škeria ženské tváre a bulvarizujú sa príbehy ich nositeliek, prichádza Novotný s knihou, ktorá má od bulváru ďaleko, hoci život niektorých týchto žien obsahuje udalosti, po akých bažia milovníci senzácií. Lenže autor nemal v úmysle vytvoriť bulvárny lexikón, iba profilmi slávnych žien v ľudských dejinách dokázať ich rovnočinnosť zoči-voči mužskému protipólu.
Jednotlivé heslá sú zoradené abecedne, ich súčasťou je celostránková fotografia tváre, prípadne obzor príslušnej ženy. Nasleduje meno, dátum narodenia a smrti (ak osoba už nežije), povolanie a potom jednovetová charakteristika. Vlastný text diela tvoria životopisné údaje s dôrazom na rodinné a sociálne prostredie, z ktorého žena vzišla, popis jej profesionálneho vzostupu, jej osobný život vrátane vzťahu k mužom, spoločenská atmosféra, kruhy, v ktorých sa pohybovala, rekordy a výkony, ktoré dosiahla alebo prekonala, jej význam v danej oblasti.
Hoci každé heslo má rovnaký dvojstranový rozsah, autor vtesnal do tohto priestoru všetky dôležité fakty. A pritom jeho záber je mimoriadne široký, lebo publikácia zachytáva ženské postavy od staroveku po súčasnosť, od Sibyly cez Pannu Máriu po krasokorčuliarku Katarinu Wittovú, narodenú roku 1965. Zaradil sem kráľovné, političky, spisovateľky, speváčky, herečky, športovkyne, vedkyne, ba aj vrahyne, ktorých mená prešli do dejín (Charlotta Cordayová zavraždila počas Francúzskej revolúcie jakobína Marata, o lúpežnej vrahyni Bonnie Parkerovej a jej spolupáchateľovi Clydovi nakrútili film). V tomto poslednom prípade ustúpil autor poklesnutému vkusu, ale inak sa dá povedať, že jeho výber je seriózny a aj v heslách všeobecne známych žien možno nájsť niečo neznáme.
S múzeom voskových figurín v Londýne je nerozlučne spojené meno madame Tussaud. Z knihy sa dozvieme, že všetko sa začalo v Paríži u lekára Curtiusa, ktorý si z vosku vytváral anatomické modely a toto umenie si u neho osvojila mladá pomocníčka Mária. Bolo to ešte v 18. storočí a jej prvou samostatnou figurínou bol Voltaire.
Autor spestril svoju nesuchopárnu knihu množstvom zaujímavých i kurióznych detailov, veď kto okrem odborníkov vie, že dlhé špičky na baletnej obuvi vymyslela slávna ruská primabalerína Anna Pavlovová, alebo že nórska krasokorčuliarka Sonja Henie si ako prvá obliekla krátke šatôčky a v nich predvádzala skoky a piruety.
Novotný zaradil do knihy aj viac českých žien, neraz i rozporuplných (herečky Adina Mandlová, Lída Baarová), no ich osudy vyrozprával bez akéhokoľvek náznaku moralizátorstva či senzáciechtivosti. Citeľne mi tu však chýba Hannah Arendt alebo Bilkeho dôverná priateľka, spisovateľka Lou Andreas-Salomé. Neexistuje však na svete lexikón, v ktorom by niečo nechýbalo. Novotného publikácia je napriek tomu poctivou lexikografickou prácou, kde sa pôsobivo ilustrujú schopnosti a osudy emancipovaných žien.
