¶
Keby nebolo ruskej pozície v Bezpečnostnej rade OSN, Srbsko by pravdepodobne o Kosovo už prišlo. Svoju diplomatickú pomoc Belehradu však Moskva nedala zadarmo. Za obhajovanie srbských záujmov ovládne viaceré srbské štátne spoločnosti.
Prvé ovocie s chuťou Kosova
„Zblíženie medzi Belehradom a Moskvou už prinieslo Rusku konkrétne výhody,“ napísal ruský denník Gazeta deň po tom, čo sa šéf ruského Gazpromu Alexej Miller v Belehrade stretol so srbským prezidentom Borisom Tadičom a premiérom Vojislavom Koštunicom.
Spolu rokovali o prevzatí kontroly nad srbským energetickým koncernom NIS.
Hovorili aj o budovaní ruského plynovodu do Talianska, ktorý by mal prechádzať cez srbské územie. Miliardový projekt považuje Belehrad za „extrémne dôležitý“. Transport plynu by Belehradu poskytol stabilné dodávky energie a priniesol aj poplatky za tranzit. Tie by však mal pod kontrolou Gazpromu.
Srbské noviny Blic informovali, že najväčší plynový gigant na svete Gazprom má záujem o kúpu väčšinových podielov v dvoch najväčších srbských spoločnostiach, ktoré čaká privatizácia. Hlavne o ropný monopol, ktorý nutne potrebuje investície Naftne Industrije Srbije a prenosovú sústavu Elektroprivreda Srbije.
Ruský hlinikársky magnát Oleg Deripaska sa zase netají záujmom o hutnícky komplex RTB Bor, na ktorý v septembri vypísali obnovený tender. A do tretice ruský Aerflot má zálusk na srbské aerolinky JAT.
Prišli už za Miloševiča
Rusko pritom na srbskom trhu nie je nováčik. Dobré vzťahy mali už za prezidenta autokrata Slobodana Miloševiča, ktorého podporovali do poslednej chvíle. Po páde jeho režimu poskytli azyl jeho manželke aj synovi, ktorých stíha doma polícia.
Rusi už ovládli petrochemickú spoločnosť Beopetrol, najväčšiu turistickú agentúru Putnik či spoločnosť Termelektro, ktorá je kľúčovým podnikom v technologickom inžinierstve.
Koštunicov ťah na Rusko
Koštunicova vláda očividne preferuje ruské firmy pri predaji niektorých štátnych firiem, aj keď odmieta tvrdenia, že ide o vďaku za blokovanie nezávislosti svojej južnej provincie.
Tieto stále tesnejšie ekonomické väzby s Ruskom vyvolali na Západe obavy, že by sa Srbsko mohlo vzdať členstva v únii. Podľa nedávneho prieskumu Centra pre slobodné voľby a demokraciu by 40 percent Srbov bolo ochotných obetovať členstvo v únii, aby si udržali Kosovo.
Príklon Belehradu k Moskve označil srbský minister vnútra a člen konzervatívnej Demokratickej strany Srbska Dragan Jočič za „logický, lebo Rusko bojuje proti rozdeleniu v Bezpečnostnej rade OSN“.
Či nakoniec o Kosovo naozaj nepríde, však nie je isté. Rozhovory medzi srbskou a kosovskou delegáciou sa síce predĺžili do 10. decembra, Priština však už oznámila, že nezávislosť tak či tak vyhlási. Ak sa to stane, potom pravdepodobne zohrá kľúčovú rolu stanovisko Európskej únie.
Dúfam v silnejšiu ekonomickú prítomnosť Ruska.
Vojislav Koštunica, srbský premiér
