Uprostred hustej džungle a ostrých svahov sa odrazu vynoria stovky drevených chatrčí.
Na prvý pohľad romantický dovolenkový obrázok, až kým neprejdete cez závory a nezačnete sa rozprávať s ľuďmi. Cítiť frustráciu, sklamanie z otrasných životných podmienok, ale aj vďačnosť za život v relatívnom bezpečí.
Utečenecký tábor Mae La (na snímke autora) leží v prihraničnom území Thajska a žije v ňom štyridsaťtisíc Mjanmarčanov. Tábor je pod správou OSN. Humanitárne organizácie a zahraničné vlády mu poskytujú jedlo, financujú malú nemocnicu aj niekoľko škôl.
„Práve máme štvrťročné skúšky, po nich majú žiaci dva týždne prázdniny,“ hovorí učiteľ angličtiny Moo Hei. Časť žiakov je v poslednom ročníku, o univerzite či o dobrom zamestnaní však môžu iba snívať.
Najprv by museli získať azyl v niektorej z ázijských alebo západných krajín. Tí, čo prišli do tábora za posledné týždne, odkedy junta rozprášila pokojné protesty, sú vďační, že sú v bezpečí a majú čo jesť. Nie všetci sú však zo života v tábore nadšení. „Žijem tu už desať rokov, nemám prácu, ak chcem ísť von, tak musím prekĺznuť cez kontroly,“ opisuje svoj život Than Oo. Z prihraničného Karemského štátu ušiel potom, čo mu vojaci zabili otca. Týždne sa skrýval v džungli, až sa mu podarilo prekročiť hranice a dostať sa do tábora. „Keď sa podarí vybojovať v Mjanmarsku demokraciu, rád sa vrátim do svojej dediny. Ak nie, dúfam, že sa mi podarí získať azyl v Európe,“ verí Than.
S výhľadom do vlasti
Keď mu je ťažko, vylezie na horu, odkiaľ vidno do Majnmarska, bývalej Barmy, alebo chvíľku medituje v miestnej pagode a budhistických kláštoroch.
Podľa odhadov OSN žije v thajských utečeneckých táboroch až stotisíc Mjanmarčanov. A prichádzajú stále noví, keďže ekonomická situácia sa zhoršuje. Zastúpená je najmä karemská menšina, ktorá čelí genocíde zo strany vojenského režimu. Ten proti rebelantom bojuje často tak, že ničí celé dediny.
Pol hodiny jazdy smerom na juh leží mestečko Mae Sot, ktoré je centrom celej oblasti. Až 80 percent obyvateľov tvoria utečenci z Mjanmarska. Väčšina žije v meste ilegálne a pracuje v desiatkach tovární. „Často pracujú 15 hodín denne, majitelia na nich zarábajú a bežne im ani nevyplatia minimálnu mzdu,“ hovorí jeden z utečencov.
Ešte horšia situácia však je, keď ich prichytí pri práci načierno polícia. Vtedy príde na rad podplácanie alebo deportácia na hranice. Odtiaľ sa v minulosti dalo rýchlo dostať späť do mesta, teraz však thajskí policajti imigrantov rovno odovzdávajú mjanmarským úradom. Doma im hrozí väzenie a nútené práce. Napríklad pri dostavbe novej metropoly Naypidaw.
Autor: Mae La
