Vyčítate si zmarené šance?
„Vlastne nie. Aby som dal tri góly, to by som sa musel volať inak, na to mám fakt drevené ruky. Mrzelo ma, že do šancí sa nedostali radšej spoluhráči. Zvládli by to určite lepšie.“
Plné hľadisko Duklu napriek prehre vyprevadilo chorálom vďaky. Vnímali ste to?
„Ľudia boli super. Sršala z nich energia. Ked som nevládal, doslova som preglgol srdce v krku a jazdil som dalej. Bol to najlepší zápas sezóny.“
Väčšinu zápasu bol Trenčín aktívnejší, mal viac šancí. Prehral lepší?
„Názor nech si utvoria tí, čo to videli. Súpera si vážim. Slovan zahral takticky skvele, skúsení hráči neúprosne trestali naše chyby. V hokeji to tak chodí, v minulosti sme občas nehrali nič úžasné a víťazili sme. Teraz sa osud obrátil proti nám. Nijaká tragédia, liga je dlhá, nemôžeme neustále vyhrávať.“
Nemá Dukla komplex z brankára Hoviho?
„Komplex nie, rešpekt áno. Sasu je vynikajúci, rýchly. Ale oceňujem aj nášho Mira Hálu. Hoci bol stuhnutý, vychytal dosť. Rozhodujúca strela Laža išla presne k žrdi, ťažko mohol niečo robiť.“
V zápase vám vyšlo viacero odvážnych sťahovačiek. Aj na striedačke bolo badať, že ste v tranze. Nakoniec ste dostali desaťminútový trest za rečnenie.
„Mrzí ma to, cítil som nespravodlivosť, no mal som sa ovládať. Nekonečnú tému rozhodcov by som uzavrel takto. Najlepšie by bolo, keby pískali zahraniční.“
Najlepšie by bolo, keby pískali zahraniční rozhodcovia.
Andrej Kollár, útočník Trenčína
